Výtvarné umenie

Téma doktorandského štúdia pre akademický rok 2026/2027

študijný odbor:  umenie

študijný program: výtvarné umenie 

1. téma: 

Vizuálna komunikácia sociálnych sietí

školiteľ:             doc. Mgr. art. Pavol Bálik, ArtD.

konzultant:        MA Damián Cehlárik

forma štúdia:     denná

Cieľom je zmapovať vplyv sociálnych sietí na súčasnú vizuálnu komunikáciu. Dôraz sa kladie nielen na analýzu adaptácie grafického dizajnu na používateľské rozhrania, ale aj na špecifiká prezentácie tvorby v tomto prostredí.

Projekt sa bude zaoberať vyplvom sociálnych sietí na prácu grafických dizajnérov a ich samotných. Dokáže si začínajúci dizajnér vytvárať kontakty bez prítomnosti na sociálnych sieťach? Koreluje množstvo sledovateľov grafických dizajnérov s kvalitou ich práce? Existuje ideálna sociálna sieť pre grafických dizajnérov? Šíria sa trendy vo vizuálnej komunikácií cez sociálne siete ešte rýchlejšie? Sú sociálne siete plné samoukov a nevzdelaných infulencerov výzvou pre klasický akademický proces vzdelávania? Aké sú benefity sociálnych sietí pre odbor vizuálnej komunikácie?

2. téma: 

Ako nástroje dizajnu dizajnujú dizajnérov

školiteľ:             doc. Mgr. art. Pavol Bálik, ArtD.

konzultant:        Mgr. art. Martin Kahan

forma štúdia:     denná

Cieľom je vytvoriť prototyp používateľského rozhrania, ktorý zásadne mení vžité postupy v ovládaní grafického softvéru. Kľúčom je dizajn prvkov zvyšujúcich intuitívnosť interakcie človeka s technológiou

Projekt sa bude zaobreť dizajnom nástrojov, ktoré používajú grafický dizajnéri. Aké faktory formovali ich súčasnú podobu? Aké boli kľúčové technologické a UX zmeny v priebehu rokov? Existujú štandardizované vzory v ich rozhraní a funkciách? Ako tieto softvéry ovplyvňujú estetické rozhodnutia dizajnérov? Menia spôsob, akým premýšľame o dizajne ak tvoríme vizuálny obsah?

3. téma: 

Ako antropomorfizovať neantropomorfné?

školiteľ:             doc. Mgr. art. Pavol Bálik, ArtD.

konzultant:        Mgr. Norbert Lacko, PhD.

forma štúdia:     denná

Cieľom je vytvorenie vizuálneho slovníku. Toolboxu širokej škály postupov využiteľných pri snahe rozšíriť pochopenie mimo-ľudskej skúsenosti.

Témou doktorandskej práce ja podrobný výzkum fenoménu grafickej antropomorfizácie vo vizuálnej komunikácii ako nástroja na prehĺbenie empatie so špeciálnym zameraním na živé organizmy, ktoré sú svojou stavbou i prežívaním veľmi vzdialené ľudskému. 

4. téma: 

Dizajn nerastu

školiteľ:             doc. Mgr. art. Pavol Bálik, ArtD.

konzultant:        M.A. Jozef Eduard Masarik, ArtD.

forma štúdia:     denná 

Cieľ:

- nové ekologické materiály
- upcyklácia, obnovovanie, kompost
- prírodné vs. dlhoveké materiály
- estetika apokalypsy - zobrazovanie v popkultúre vs. realita
- história a dizajnérske artefakty z minulosti
- DIY / vlastným nákladom
- zero waste - bezodpadový dizajn / bezodpadová kniha

Anotácia:

- Čo je to nerastová filozofia / ekonomika, jej myšlienka, symboly a vplyv.
- Čo znamená, ak chceme spraviť dizajn trvalo udržateľným?
- Ktoré ekologické materiály sú dostupné pre dizajnérsku prax?
- Ako utvárajú estetiku obmedzenia zdrojov a kríza?
- Ako dizajnovať udržateľne aj pre masovú produkciu?
- Aké je, aké bude a ako sa adaptovať na "nerastové" dizajnovanie?
- Post-humanizmus a dizajn.
- Nemateriálne formy komunikačného dizajnu.
- Dizajnérske riešenia počas nedostatku zdrojov / v čase krízy.
- Ako nám môže byť nápomocná historická skúsenosť?
- Role dizajnérstva budúcnosti.

5. téma: 

Mediating architecture, art and visual communication through temporary space design

Architektúra, umenia a vizuálna komunikácia ako prostriedok dočasných dizajnérskych vstupov do priestoru

jazyk práce: anglický

školiteľ:             doc. Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD., Prof. Doc. Roger Paez

forma štúdia:     denná a externá

Cieľ: Potential outputs/goals: text + book (or alternative publication), film, installation, intervention, exhibition, data visualizations, new media, virtual simulations, physical interventions

Potenciálne výstupy/ciele: textová časť + kniha (alebo alternatívna publikácia), film, inštalácia, intervencia, výstava, vizualizácie dát, nové médiá, virtuálne simulácie, fyzické zásahy

Anotácia: To successfully address today’s challenges, cities and villages need to design and implement temporary spaces to creatively harness the uncertainty derived from global crises in life-affirming ways. That demands new conceptual and operative tools based on transience, change, adaptability and resilience. Uncertainty is not a problem but an opportunity. In this context, hybrid forms of design that explore mutable, fluctuant, open-ended formats provide an effective framework. Working at different scales and across disciplinary siloes, harnessing both physical and digital tools and technologies, this doctoral research proposal explores the diverse roles of temporary space design as a worldmaking agent. The doctoral student will study, characterise, design, and (potentially) implement concrete, situated outputs to test globally relevant new ways of life, new behaviours, new imaginaries, and updated forms of co-responsibility towards our shared habitats. His/her work will contribute to global efforts towards life-affirming, desirable, open-ended futures where architecture, art and design play a crucial role.

Aby mestá a obce úspešne zvládli súčasné výzvy, musia navrhovať a vytvárať dočasné prostredia, ktoré tvorivým spôsobom využijú neistotu vyplývajúcu z globálnych kríz súčasného sveta. Bude si to vyžadovať nové koncepčné a operačné nástroje založené na prechodnosti, zmene, prispôsobivosti a odolnosti. Neistota bude tak skôr výhodou a príležitosťou ako problémom či strachom. V tomto kontexte sa javia ako dobre využiteľné hybridné formy dizajnu, ktoré skúmajú premenlivé, kolísavé formáty s otvoreným koncom. Navrhovaná téma doktorandského výskumu umožňuje prácu v rôznych mierkach a naprieč disciplínami pri využívaní fyzických aj digitálnych nástrojov a technológií, pričom skúma rôznorodé úlohy dizajnu ako činiteľa tvorby sveta. Doktorand/ka bude študovať, charakterizovať, dizajnovať a (potenciálne) implementovať konkrétne, situované výstupy s cieľom otestovať globálne relevantné nové spôsoby existencie, nové správanie, nové predstavy a aktualizované formy spoločnej zodpovednosti voči našim spoločným biotopom. Jeho/jej práca prispeje ku globálnym snahám o žiaducu, otvorenú budúcnosť, v ktorej architektúra, umenie a dizajn zohrávajú kľúčovú úlohu.

6. téma: 

Liminal practices between architecture, art and visual communication.

Hraničná prax medzi architektúrou, umením a vizuálnou komunikáciou.

jazyk práce: anglický

školiteľ:             doc. Mgr. art. Marcel Benčík, ArtD., Prof. Doc. Roger Paez

forma štúdia:     denná a externá

Cieľ: Potential outputs/goals: text + book (or alternative publication), film, installation, intervention, exhibition, data visualizations, new media, virtual simulations, physical interventions

Potenciálne výstupy/ciele: textová časť + kniha (alebo alternatívna publikácia), film, inštalácia, intervencia, výstava, vizualizácie dát, nové médiá, virtuálne simulácie, fyzické zásahy

Anotácia: To successfully address today’s challenges, creative practices and discourses need to harness the uncertainty derived from global crises in life-affirming ways. That demands new conceptual and operative tools based on transience, change and resilience. Uncertainty is not a problem but an opportunity. In this context, hybrid forms of design that explore mutable, fluctuant, open-ended, experimental, context-responsive, experience-rich, time-based formats provide an effective framework. Working at different scales and across disciplinary siloes, using both physical and digital tools and technologies, this doctoral research proposal explores the diverse roles of design as a worldmaking agent. The doctoral student will study, characterise, design, and (potentially) implement concrete, situated outputs to test globally relevant new ways of life, new behaviours, new imaginaries, and updated forms of co-responsibility towards our shared habitats. Their work will contribute to global efforts towards life-affirming, desirable, open-ended futures where architecture, art and design play a crucial role.

Na zvládnutie výziev súčasnosti musíme v tvorivých postupoch pracovať s neistotou spôsobenou globálnymi krízami s cieľom udržania ľudskej existencie. Bude si to vyžadovať nové koncepčné a operačné nástroje založené na dočasnosti, zmene a odolnosti. Neistota bude tak skôr výhodou a príležitosťou ako problémom či strachom. V tomto kontexte sa javia ako dobre využiteľné hybridné formy dizajnu, ktoré skúmajú premenlivé, kolísavé, otvorené, experimentálne, citlivé na kontext, na skúsenosti bohaté, časovo orientované formáty. Navrhovaná téma doktorandského výskumu umožňuje prácu v rôznych mierkach a naprieč disciplínami pri využívaní fyzických aj digitálnych nástrojov a technológií a skúma rôznorodé úlohy dizajnu ako činiteľa tvorby sveta. Doktorand/ka bude študovať, charakterizovať, dizajnovať a (potenciálne) implementovať konkrétne, situované výstupy s cieľom otestovať globálne relevantné nové spôsoby existencie, nové správanie, nové predstavy a aktualizované formy spoločnej zodpovednosti voči našim spoločným biotopom. Jeho/jej práca prispeje ku globálnym snahám o žiaducu, otvorenú budúcnosť, v ktorej architektúra, umenie a dizajn zohrávajú kľúčovú úlohu.

7. téma: 

Modifikácia a metodika čistenia textilu pre ateliér reštaurovania textilu

Podnázov: Čistenie textilu metódou íl - celulózová membrána

školiteľ:                prof. Mgr. art. Sylvia Birkušová

konzultant:        Mgr. art. Zuzana Machatová, PhD., Mgr. Eva Hasalová, PhD.

forma štúdia:     denná

Cieľom je komplexné preskúmanie metód čistenia historického textilu s využitím sorpčných materiálov, konkrétne zeolitov a ílov rôzneho druhu a kvality, v kombinácii s membránovými technológiami. Smeruje k definovaniu funkčnej metodiky, ktorá umožní nielen efektívne čistenie, ale aj minimalizáciu negatívnych vplyvov na integritu textilných vlákien.

Práca sa primárne zameriava na metódu čistenia s využitím zeolitov a membrán, ako aj na skúmanie využiteľnosti ílov rôzneho druhu a kvality (kozmetickej, technickej, akvaristickej a chovateľskej). Pozornosť je venovaná možnostiam viacnásobného použitia týchto materiálov a modifikáciám uvedenej metódy. Súčasne sa hodnotia ich čistiace schopnosti a vplyv na ošetrované vzorky textilných materiálov.
Druhá časť práce sa zaoberá konvenčnejšími postupmi čistenia, ako sú čistenie vodou s prídavkom detergentu, čistenie pomocou perlózy, organických rozpúšťadiel a kyselín, ako aj zvláčňovanie textílií glycerínom. Táto časť je spracovaná do podoby funkčnej metodiky určenej pre ateliér reštaurovania textilu.
Z hľadiska teórie reštaurovania by bolo cieľom práce zhodnotiť a aktualizovať koncept reverzibility v reštaurovaní textilných materiálov v kontexte čistenia a stabilizácie, a to vo svetle meniacich sa kurátorských koncepcií a transformujúcich sa postojov k vrstvám depozitu na objektoch materiálnej kultúry.

8. téma: 

Tvorba kolektívnej inteligencie

Podnázov: Interdisciplinárna spolupráca a spolu-tvorba človeka a umelej inteligencie v navrhovaní dizajnu

školiteľ:                doc. Mgr. art. Juraj Blaško, ArtD.

konzultant:        Mgr. arch. Kristína Gumulák Rypáková, ArtD., M.A. Jozef Eduard Masarik, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

Architektky a architekti dnes už nie sú len tvorcami budov, ale aj materiálov a procesov. Práca sa bude zaoberať umeleckým výskumom takej architektúry, ktorá je viac poddajná ako statická, mäkká namiesto tvrdej, haptická a meniaca sa. Znova tak premýšľa zavedené hierarchie a binárnosti, programovo sa otvára rôznorodým vplyvom a neistotám, aby ich zakódovala do svojej premeny. Dizertačná práca bude testovať postupy vo forme materiálových špekulácií v mierke 1:1 reagujúcich na prostredie (napr. analógový senzor, priestorový filter, indikátor zmien v rôznych mierkach). Práca má za cieľ vyvinúť také metódy testovania a navrhovania kolobehu architektúry, kde sú dočasnosť, premenlivosť a zánik jeho prirodzenou súčasťou, v nadväznosti na širší kontext témy materiality v architektúre a jej vplyvu na priestorové koncepty, či výskum materiálových prototypov a ich premenlivosti prostredníctvom výpočtových nástrojov a súčasných technológií výroby.

9. téma: 

Laboratórium obyčajnosti

školiteľ:             Mgr. arch. Kristína Gumulák Rypáková, ArtD.

konzultant:        doc. Mgr. art. Juraj Blaško, ArtD., M.A. Jozef Eduard Masarik, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

Cieľom dizertačnej práce je definovať a experimentálne overiť, ako môže AI vystupovať ako aktívny spoluautor/agent kolektívnej inteligencie v architektonickom navrhovaní a ako tým podporuje interdisciplinárnu spoluprácu a spoločnú kreativitu človeka a AI. Predpokladanými výstupmi sú metodický rámec a sada pracovných postupov (workflow) pre integráciu generatívnej AI do fáz od konceptu po prototypovanie a reprezentáciu, doplnené o súbor experimentálnych prípadových štúdií/prototypov a kritériá hodnotenia (autorstvo, rozhodovanie, kvalita spolu-tvorby) pre prax aj akademické prostredie.

Umelá inteligencia (AI) revolučne formuje kreatívne disciplíny, najmä architektúru, tým, že redefinuje metódy navrhovania, výpočtové pracovné postupy a pojem autorstva. Táto doktorandská práca preskúma AI nielen ako nástroj, ale aj ako aktívneho agenta kolektívnej inteligencie, ktorý zvyšuje ľudskú kreativitu, intuíciu a rozhodovanie. Skúmaním spolupráce medzi človekom a AI sa výskum bude zaoberať tým, ako generatívne algoritmy a systémy strojového učenia vstupujú do navrhovacieho procesu – od konceptualizácie až po prototypovanie a reprezentáciu.
Výskum sa pokúsi vymedziť AI ako podporovateľa interdisciplinárnej spolupráce, čerpajúc z oblastí, ako sú výpočtový dizajn, kognitívna veda a interakcia človeka s počítačom. Prostredníctvom experimentálnych prístupov sa bude snažiť vytvoriť rámce na integráciu AI do architektonických pracovných postupov, ktoré podporujú spoločnú kreativitu namiesto automatizácie. Týmto spôsobom výskum spochybní tradičné paradigmy navrhovania, autorstva a reprezentácie v architektúre, pričom sa bude venovať teóriám post-digitálneho dizajnu a parametrického myslenia.
Postavením AI ako spoločne sa formujúcej kolektívnej inteligencie namiesto pasívneho nástroja, výskum redefinuje úlohu AI v navrhovaní a pokúsi sa ju etablovať ako aktívnu silu formujúcu architektonickú prax.

10. téma: 

Výpočtové metódy tvorby a autorstvo v architektonickom navrhovaní

školiteľ:                doc. Mgr. art. Vít Halada, ArtD.

konzultant:           doc. Ing. arch. Benjamín Brádňanský

forma štúdia:        denná

Predpokladanými výstupmi dizertačnej práce budú teoretický text a odborné publikácie, ako aj súbor generovaných architektonických objektov vo forme digitálnych modelov a ich vizuálnych reprezentácií. Vybrané výstupy budú ďalej prezentované prostredníctvom fyzických modelov a výstavnej prezentácie.

Transformácia architektonického autorstva vplyvom súčasných metód výpočtového navrhovania a umelej inteligencie vytvára situáciu, v ktorej dochádza k prehodnoteniu vzťahu medzi dizajnérom a výslednou formou. Delegovanie rozhodovacích procesov na algoritmické systémy otvára kľúčové otázky: Aký druh poznania tieto procesy produkujú? Čo zostáva mimo sféry algoritmickej formalizácie? Ako sa mení povaha architektonickej výpovede?
Výpočtové prístupy tu predstavujú špecifické epistemologické pozície, z ktorých každá nesie vlastnú logiku formujúcu nielen výsledok, ale aj samotný spôsob uvažovania o architektúre. Téma reaguje na stav, v ktorom algoritmus prestáva byť len nástrojom a stáva sa autonómnym jazykom disciplíny. Práca formuluje rámec na porozumenie toho, ako jednotlivé algoritmické metódy transformujú pozíciu dizajnéra, definuje ich vnútorné princípy a mapuje dôsledky pre architektúru ako vedný a umelecký odbor.
Umelecký výskum prepája systematickú tvorbu autorských nástrojov s teoretickým diskurzom. Praktická časť rozpracováva konkrétne výpočtové prístupy od algoritmickej roviny až po finálny architektonický výstup a jeho následnú reflexiu.

11. téma: 

Polemický priestor nových telesností

školiteľ:             doc. Mgr. art. Jana Hojstričová, ArtD.

konzultant:        Mgr. art. Michal Huba, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

Cieľom je medziodborová spolupráca, ktorá prinesie poznatky do umeleckého výsku o medialite technického obrazu, ktorý uvažiuje o tele ako senzomotorickom vzťahu k okolitému svetu a možnostiam stavania sa iným.

Projekt sa bude zaoberať témou transpozície medzi medialitou telesnosti a medialitou technických obrazov, pričom formy telesnej skúsenosti a zmyslovosti majú slúžiť ako východiská pre prehodnocovanie vzťahu k iným (ľudským či mimo-ľudským) aktérom.
Umelecký výskum sa má situovať do polemického priestoru uvažovania medzi telom ako nevyhnutným senzomotorickým centrom vzťahu k okolitému svetu a možnosťami stávania sa iným. Pri písomnom aj obrazovom skúmaní telesného organizmu a jeho hraníc (fyzické telo, telo ako pole, telo a jeho prostredie, proximika) sa predpokladá reflexia rozličných prístupov k premýšľaniu daného problému na poli filozofie a teórie umenia (s dôrazom na teóriu fotografie).
Testované majú byť nové skúsenosti, postupy a mechanizmy zobrazovania v napätiach medzi korporalitou a inter-korporalitou.
Výskum by mal integrovať aj vizuálne a intelektuálne podnety z prostredia prírodných vied ako sú napr. biológia a medicína a zo spoločenskovedných a kultúrnych oblastí ako sociálna či kultúrna antropológia atď., a viesť s nimi kreatívny dialóg .

12. téma:  

Radikálna domesticita: Queer perspektívy v dizajne domova

školiteľ:             doc. Mgr. art. Sylvia Jokelová

konzultant:        M.A. Jozef Eduard Masarik, ArtD.

forma štúdia:     denná

Predpokladaným výstupom dizertačnej práce je kritická reflexia normatívnych vzorcov a spoločenských očakávaní spojených s domesticitou prostredníctvom dizajnérskych objektov a s nimi spojených scenárov obývania priestoru. Vítané sú intermediálne výstupy rozširujúce tradičné teritórium dizajnu ako disciplíny. 

Domov, či domácnosť nie je iba intímnym priestorom, ale aj miestom, kde sa premietajú spoločenské očakávania a politické ideológie. Uprednostňovanie nukleárnej rodiny ako spoločensky prípustnej normy usporiadania domácnosti vedie nevyhnutne k marginalizácii a stigmatizácii iných modelov domesticity a to aj v čase, keď sledujeme rozpad tradičných rodinných väzieb a rodových rolí. Spolu so zmenou demografie, sociálnej dynamiky, problematickou dostupnosťou bývania, novodobým nomádstvom, udomácňovaním digitálnych technológií, ale aj vplyvom pandémie Covid 19 sa hranice domova stali značne nestabilnými a nejednoznačnými novým spôsobom. Dizajn ako disciplína a médium tvorby je s domácnosťou neoddeliteľne prepojený, či už ako nástroj upevňovania spoločenských noriem a tradičných rodových rolí, ale aj ako transformačná sila pri hľadaní iných, slobodnejších a otvorenejších – radikálne subverzívnych podôb domesticity. Cieľom výskumu je prostredníctvom queer teórie kriticky prebádať toto územie a formulovať úlohu dizajnu v procesoch navrhovania alternatívnych foriem domova mimo jeho heteronormatívnych definícií. Je možné vychádzať aj z historických, „mimo-západných“ podôb, vízií a projektov alternatívnych foriem domesticity, ktoré spochybňujú stereotypné rituály spojené s domácim životom. 

13. téma: 

Kultivovanie nádeje

školiteľ:             doc. Mgr. art. Jana Kapelová, ArtD.

forma štúdia:     denná

Cieľom umeleckého výskumu je prostredníctvom médií performance, videa a inštalácie skúmať prostredie medzi inštitúciou, aktivizmom a umením.

Doktorandský umelecko-výskumný projekt sa bude zameriavať na skúmanie nádeje ako disciplíny – každodennej, neheroickej a ambivalentnej praxe, ktorá vzniká v napätí medzi afektívnym vyčerpaním a pretrvávajúcou vôľou konať. Nádej je chápaná ako dlhodobý proces kultivovania otvorenosti, spolupráce a schopnosti pokračovať v umeleckej a angažovanej činnosti aj v podmienkach vyčerpania, zlyhania a krízy politickej imaginácie.
Teoretický výskum by sa tak mal zaoberať kritickou analýzu aktivistického, artivistického umenia a prefiguratívnej politiky. Prehodnotiť umelecké a politické formy a rytmy odporu ako aj ich udržateľnosť. Cieľom umeleckého výskumu je prostredníctvom médií performance, videa a inštalácie skúmať prostredie medzi inštitúciou, aktivizmom a umením.

14. téma: 

Krajina a subjekt

Podnázov: Vzťahy ľudského vedomia a sociálneho systému v umeleckej výpovedi

školiteľ:             doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD.

konzultant:        Mgr. Ján Kralovič, PhD.

forma štúdia:     denná 

Cieľom doktorandského umeleckého výskumu je vytvoriť podmienky pre miesto špecifickú umeleckú inštaláciu, ktorá integruje analógové médiá zobrazovania s performanciou a ponúka nové možnosti participácie pre diváka. Abstrakcia (redukcia) a prchavosť (udalostná povaha vizuálnej komunikácie v sociálnom systéme) sú nástrojmi, ktoré rozrušujú očakávané formy. Umelecký výskum tak neustále generuje nové možnosti vnímania tým, že robí „viditeľným“ samotné médium (svetlo, farba, architektúra, priestor a pohyb)

Zameraním umeleckého výskumu bude prostredníctvom priestorových intervencií a zapojením autopoetických performatívnych prvkov vytvárať obrazové aj fyzické miesta sociálnej interakcie a transformácie. Priestorová neostrosť (softfocus), abstrakcia a prchavosť a ich zobrazovanie vo výskume fungujú ako nástroje, ktoré skúmajú a narúšajú overené, pevné hranice medzi subjektom a objektom, čím aktivujú vnímanie prostredia aj vlastného tela a jeho napätí, ako aj zážitkov spojených s náhodnosťou vo fyzickom svete. (N. Luhmann) Výstupom praktickej časti doktorandského umeleckého výskumu bude miestošpecifická umelecká inštalácia, ktorá integruje analógové médiá zobrazovania s performanciou a ponúka nové možnosti participácie pre diváka. Textová časť sa bude zaoberať reflexiou postupov tvorby a interpretáciou vybraných teoretických prác. 

15. téma: 

Trhliny medzi rodom, technológiou a telom v maľbe

školiteľ:             doc. Mgr. art. Klaudia Kosziba, ArtD.

konzultant:        Mgr. Alexandra Tamásová, PhD.

forma štúdia:     denná

Tento výskum by mal predovšetkým vyústiť do ucelenej maliarskej reprezentácie, ktorá nebude len „obrazmi digitálna“, ale živým dôkazom odporu voči normatívnemu vnímaniu vzťahu tela a technológie v kontexte súčasných intermediálnych prístupov.
Nepôjde len o zobrazenie „digitálnej chyby“ v experimentovaní s maliarskym médiom, ale o jej vtelenie do procesu tvorby.
Maľba je svojou procesuálnosťou v neustálom stave medzi, čo dokonale korešponduje s nebinárnou identitou glitch tela. Cieľom nie je identita samotná, ale trvalá performancia vnútri maľby.

Téma doktorandského umeleckého výskumu ponúka skúmanie napätia medzi hĺbkou a povrchom ľudského tela aj tela maľby v kontexte feministického myslenia a poukazuje na naliehavosť relačnej ontológie, t. j. na myšlienku, že hmota vzniká ako výsledok procesov „intraakcie”. (K. Barad) Ale kde sa táto „intraakcia“ vlastne odohráva? Vo vnútri fyzických tiel alebo v neviditeľnom éteri, ktorý ich oddeľuje?
Zostáva ešte nejaký priestor medzi povrchom a hĺbkou? Čo ak by tento špekulatívny priestor bol miestom, kde sa všetky procesy materializácie skutočne odohrávajú?
Súčasná maľba slúži ako relevantné médium na manifestáciu digitálnych myšlienok offline, jej figuratívne polohy vytvárajú fluidné, nebinárne a rušivé „závadné telá“, ktoré spochybňujú patriarchálne normy a budujú nové reality za hranicami binárneho systému.
Východiskom doktorandského umeleckého výskumu je myšlienka, že delenie medzi digitálnym a reálnym svetom už takmer neexistuje: sme neustále prepojení. Ako zistíme, kto sme v tejto digitálnej ére? Kde si vytvoríme priestor na preskúmanie našej identity? Ako sa môžeme spojiť a vytvoriť solidaritu? Maľovanie sa stáva umelec-kým aj politickým aktom, „výzvou a reakciou“ na utláčateľské systémy, vytvára priestor pre prežitie a budova-nie nového sveta. Glitch feminizmus (L. Russell) využíva koncept digitálnych „závad“ - chýb v kóde - na kritiku a podvracanie rigidných spoločenských systémov, najmä rodových a rasových, pričom nachádza oslobodenie v poruchách a fluidite. Glitch telo je telo, ktoré sa vzpiera hierarchiám a vrstvám logiky, je hrdé na svoju nezmyselnosť a preto je dokonale nezmyselné. (J. L. Nancy) Glitch feminizmus sa netýka len digitálneho umenia; je to rámec pre pochopenie toho, ako prelomiť systémy zvnútra, pričom „chybu“ využíva ako nástroj na oslobodenie. Maľba poskytuje kľúčový spôsob, ako tieto digitálne trhliny zviditeľniť a zvýrazniť v materiálnom svete - tak v umeleckej ako aj v textovej časti doktorandskej práce. 

16. téma: 

Metodicky kontrolovaná digitálna akvizícia / transformácia umeleckého diela do digitálnej matrice (digitálneho modelu / obrazu nesúceho merateriálové dáta). Prevod fyzického artefaktu do dátovej štruktúry s garantovanou reprodukovateľnosťou kolorantov. ( Know How merania, VIS snímkovania, logistika profilácie farieb, podložky a prípravy prenosu dát na zvolenú podložku).

školiteľ:             prof. akad. mal. Boris Kvasnica

konzultant:        Ing. Lukáš Gál, PhD.

forma štúdia:     denná

Reverzibilná, koordinovaná intervencia do umeleckého diela.

Téma v sebe zahŕňa reštaurátorský výskum, digitálnu akvizíciu, transformáciu umeleckého diela do digitálnej matrice za konštantných ateliérových podmienok. Spektrometrickú profiláciu farirb, papiera, tlačových farieb. Know How celého procesu s vyústením v rôznych materáloch.       

17. téma: 

Multidisciplinárna fotografia v priestore

školiteľ:             Mgr. art. Lenka Lindák Lukačovičová, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

Inštalácia, multimediálny, alebo iný objekt vychádzajúca z fotografií prispôsobená miestu, alebo fotografická kniha ako objekt. 

Dizertačná práca sa zameriava na multidisciplinaritu fotografie v kontexte súčasnej tvorby fotografických kníh, objektov a inštalácií. Cieľom je sústrediť sa na analýzu fotografického média a foriem jeho priestorovej prezentácie. Dizertačná práca má tak otvárať otázky o vzťahu fotografického obrazu a objektu, prostredia a iných priestorových situácií, ktoré môžu pomáhať k neustálemu spochybňovaniu dvojdimenzionality obrazu a nachádzaniu nových významových vzťahov.
Špecifickou otázkou bude aj médium knihy: otázka skladby fotografií, ich dramaturgia, umelecké spracovanie, ale aj vzťah medzi priestorom písmom a obrazom. Východiská písomnej časti dizertačnej práce by mohli vychádzať zo štúdia literatúry ako: Evidence Larryho Sultana, esejí On Photography od Susan Sontag, teórií Bettiny Lockemann a iných.

18. téma: 

MEDIALITA VECÍ: VZŤAHY MEDZI ÚŽITKOVOU A ESTETICKOU FUNKCIOU

školiteľ:             doc. Mgr. art. Pavol Macho, ArtD.

konzultant:        Mgr. Ján Kralovič, PhD.

forma štúdia:     denná a externá

Cieľom výskumu sú objekty, ktoré pracujú s vizualitou úžitkových artefaktov a za určitých okolnstí, situácií a postupov dokážu plniť ako dominantnú praktickú, tak aj dominantnú estetickú funkciu.

Väčšina produktov, ktoré vytvára človek, plní konkrétnu, praktickú funkciu. Tejto dominantnej funkcii sú podriadené iné funkcie. Zmenou spoločensko-kultúrneho kontextu sa môže stať, že niektoré veci prestanú plniť praktické účely. Vtedy stratenú dominantnú funkciu môže nahradiť estetická funkcia, ktorá spôsobí, že do centra záujmu sa dostanú iné aspekty vecí.

Umelecko-vedecký výskum modalít „paradigm shift“ sa zameriava napríklad na zmyslovo-estetické kvality, na schopnosť vytvárať jedinečnú atmosféru, na ozvláštňovanie životného prostredia alebo na spôsob, ako iniciovať tvorbu naratívov. Veci, predmety dokážu nielen asistovať, pomáhať a uľahčovať činnosti a ľudské prácu ale aj reprezentovať kvality, ktoré sú nositeľom estetickej funkcie. Tá je spoluurčujúcim činiteľom vzťahu ľudského jednania voči realite.

Výstupy praktickej časti pracujú s vizualitou úžitkových artefaktov, situácií alebo postupov, ktoré za určitých okolností dokážu plniť ako dominantnú praktickú, tak aj dominantnú estetickú funkciu. Patria medzi ne aj objekty, ktoré úžitkovosť pripomínajú, ale slúžia dominantnejšej estetickej funkcii alebo s ňou polemizujú.

19. téma: 

Obraz na skle v intermediálnom kontexte.

školiteľ:             doc. Mgr. art. Pavol Macho, ArtD.

konzultant:        prof. PhDr. Peter Michalovič, PhD.

forma štúdia:     denná a externá

Výstupom výskumu predpokladáme technologicko remeselný presah obrazových situácií v priestore, ich kompozičné usporiadanie a významová výstavba za účelom vzniku nových syntaktických, sémantických a pragmatických možností tvorby obrazu.

Projekt je zameraný na umelecký výskum tvorenia obrazu na skle, na možnosti generovania témy obrazu prostredníctvom experimentálnych sklárskych technológií a transformácií rôznych umeleckých postupov viazaných na iné médiá.
Technologicko remeselný presah výstupov a glitchov zasahuje do kompozičného usporiadania a významovej výstavby obrazových situácií aj za predpokladu technologickej nedokonalosti, kedy presah a narušenie osvedčených postupov klasifikujeme ako zmenu overeného kódu za účelom vzniku nových syntaktických, sémantických a pragmatických možností tvorby obrazu

20. téma: 

Stopy maľby v grafike a stopy grafiky v maľbe

školiteľ:             doc. Mgr. art. Robert Makar, ArtD.

konzultant:        Mgr. Beata Jablonská, PhD.

forma štúdia:     denná

Cieľom doktorandskej práce je výskum výtvarných možností obrazového priestoru na pomedzí grafiky a maľby, teda skúmanie vzťahu medzi grafickými a maliarskymi princípmi budovania obrazovej plochy. Téma zameriava na analýzu rozdielov i prienikov medzi týmito dvoma médiami. Výskum bude smerovať k hľadaniu možností ich vzájomného prepájania, prelínania a transformácie v rámci súčasného výtvarného jazyka. Cieľom je overiť, ako sa mení charakter obrazovej plochy pri kombinovaní grafických a maliarskych postupov, ako tieto prístupy ovplyvňujú vnímanie priestoru, hmoty, svetla a štruktúry a aké nové výrazové kvality môžu vzniknúť ich syntézou. Súčasťou projektu je realizácia autorských výtvarných diel, ktoré budú experimentálne pracovať s kombináciou grafických techník a maliarskych zásahov. Praktická tvorba bude paralelne sprevádzaná teoretickou reflexiou vlastného tvorivého procesu. Textová časť obsahujúca analytické a interpretačné úvahy o možnostiach, limitoch a význame prepájania maľby a grafiky ako dvoch autonómnych, no vzájomne komunikujúcich médií.

Téma sa pohybuje na hranici medzi maľbou a grafikou, medzi konštrukciou a deštrukciou obrazu. Umelecký výskum sa bude venovať vzťahom medzi dvoma médiami: maľbou a grafikou. Bude reflektovať ich rozmanité vzťahy aj postupy ich tvorby: napríklad prácu s vrstvami, pričom jednotlivé vrstvy môžu byť utvárané aj rozrušované. Otázkou bude napríklad vymazávanie a prekrývanie obrazov v obraze.
Staré vrstvy nemusia zanikať úplne, môžu presakovať cez tie nové, odhaľujúc fragmenty minulosti, ktoré sú súčasnosťou neustále prepisované. Tento proces môže reflektovať napríklad selektívne uchovávanie, potláčanie a obnovovanie informácií v obrazovej pamäti a v maliarsko-grafickom a graficko-maliarskom obraze. Obrazová pamäť nie je statická, ale tekutá, podliehajúca neustálej premene. Selektívnym odstraňovaním vrstiev sa môže ukazovať história obrazu aj zobrazovaného, ktorá je v skutočnosti neustále konštruovaná a reinterpretovaná. Vizuálna forma tak nebude len výsledkom, ale samotným procesom skúmania obrazu: v imaginácii, v pamäti, v médiu, v materiáli – v ich nestálom, krehkom či tekutom stave.
Predmetom umeleckého výskumu bude aj reflexia a interpretácia postupov kombinovania maliarskych a grafických techník (napríklad maľba, monotýpia, airbrush, atď), teda aj dynamiky medzi úmyslom a náhodou, kontrolou a nepredvídateľnosťou. Ale aj vizuálna neurčitosť reflektujúca neistotu spomienok a ich nestálosť v čase.

21. téma: 

ARTdata / DataArt – autorské vizualizovanie dát v oblasti vizuálneho umenia. Umelecký výskum a spracovávanie údajov o výtvarnej prevádzke.

školiteľ:            doc. Mgr. art. Robert Makar, ArtD.

konzultant:       Mgr. Ján Kralovič, PhD.

forma štúdia:     denná

Hlavným cieľom je realizovať umelecký výskum zameraný na autorské spracovanie a vizualizovanie dát z prostredia výtvarného umenia a overiť možnosti ich transformácie do podoby originálnych vizuálnych artefaktov. Preskúmať fenomén dátovej vizualizácie v kontexte súčasného vizuálneho umenia (napr. koncepty Data Art, informačný dizajn, vizuálna kultúra dát). Vymedziť rozdiel medzi informatívnou (vedeckou) vizualizáciou dát a autorskou umeleckou interpretáciou dát. Realizovať osobný výskum sociálnej a profesijnej „bubliny“ doktoranda ako špecifickej výskumnej vzorky. Skúmať napätie medzi objektivitou dát a subjektívnou autorskou interpretáciou. Preskúmať možnosti prepájania analytických nástrojov (štatistika, grafy, diagramy) s výtvarnými médiami. Experimentovať s rôznymi formami výstupu (tlač, maľba, objekt, inštalácia, digitálne médium a pod.). Transformovať štatistické a kvantitatívne údaje do vizuálne presvedčivej výtvarnej podoby.

Cieľom písomnej a praktickej dizertačnej práce je umelecký výskum a vytvorenie vizuálnych artefaktov na tému zobrazovania dát (napríklad štatistík, grafov, dia-gramov a iných). Na jednej strane budú predmetom práce hromadné dáta zozbie-rané z prostredia vizuálnych umelcov, galérií alebo umeleckej tlače. Na druhej strane pôjde o osobný prieskum sociálnej bubliny budúceho doktoranda ako vý-skumnej oblasti. Dáta rozličnej proveniencie sú ideálnym nástrojom na vizualizo-vane porovnateľných, overiteľných a inak objektivizovateľných odpovedí na otáz-ky týkajúce sa rôznych, napríklad umeleckých a kultúrno-spoločenských tém, kto-ré sú predmetom dizertačnej práce.
Súčasťou doktorského projektu bude teda zbieranie, analýza, vizualizácia a vý-tvarná interpretácia dát, ktorých snahou je prehĺbenie znalostí z danej oblasti vi-zuálneho umenia a vytvorenie nových spôsobov aj postupov ich vizualizácie.

22. téma: 

Postdigital Artistic Environments

Postdigitálne umelecké prostredia

jazyk práce: anglický

školiteľ:             doc. Mgr. Zuzana Panák Husárová, PhD.

konzultant:        doc. Mgr. art. András Cséfalvay, ArtD.

forma štúdia:     denná

The aim of the doctoral dissertation is to provide new knowledge about postdigital artistic environments through innovative methods of artistic research, with an emphasis on the development and articulation of the author’s own artistic strategy.
At the same time, the project focuses on artistic research into authorial positions that, through interaction, immersion, and hapticity, mediate a specific experience of the artwork, grounded in the interconnection of digital technologies and new forms of materiality.

Cieľ dizertačnej práce je prostredníctvom inovatívnych metód umeleckého výskumu priniesť nové poznanie o postdigitálnych umeleckých prostrediach s dôrazom na rozvoj a artikuláciu vlastnej autorskej stratégie.
Práca sa zároveň zameriava na umelecký výskum autorských pozícií, ktoré prostredníctvom interakcie, imerzie a haptickosti sprostredkúvajú špecifický zážitok z umeleckého diela, založený na prepájaní digitálnych technológií a nových podôb materiality.

The doctoral dissertation focuses on artistic research into the mutual relationship between innovative physical and digital environments of postdigital works and the variability of approaches to their possible forms. Its aim is to examine the postdigital emphasis on the haptic qualities of media as a communication strategy, the interaction of gamers with various forms of mediality, as well as the exploration of expanded gamer roles within artistic playful environments.
The theoretical framework of the artistic research draws on approaches associated with so-called new materialisms and critical game studies, media, (post)digital and posthumanist studies, as well as material feminist studies and queer-feminist ecologies.
The main objective of the dissertation is an artistic investigation of world-building as a strategy for constructing new, inclusive postdigital environments, in which situated game mechanics and narrative techniques are interconnected with experimental materiality.

Dizertačná práca sa zameriava na umelecký výskum vzájomného vzťahu medzi inovatívnym fyzickým a digitálnym prostredím postdigitálnych diel a variabilitou prístupov k ich možným podobám. Jej cieľom je skúmanie postdigitálneho dôrazu na haptickosť média ako komunikačnej stratégie, interakcií hráčstva s rôznymi formami medialít, ako aj výskum rozšírených hráčskych rolí v umeleckých hravých prostrediach.
Teoretické východiská umeleckého výskumu čerpajú z prístupov tzv. nových materializmov a kritických herných štúdií, mediálnych, (post)digitálnych a posthumanistických štúdií, ako aj z materiálnych feministických štúdií a queer-feministických ekológií.
Hlavným zámerom práce je umelecký výskum world-buildingu ako stratégie budovania nových, inkluzívnych postdigitálnych prostredí, v ktorých sa situovaná herná mechanika a naratívne techniky prepájajú s experimentálnou materialitou.

23. téma: 

Nádej, ako výtvarný princíp a telesná skúsenosť s dielom

školiteľ:             Mgr. art. Ing. Andrea Pézman, ArtD.

konzultant:        doc. Mgr. Ladislav Tkáčik, PhD.

forma štúdia:     denná

Predpokladaným výstupom dizertačnej práce bude súbor objektov realizovaných v rôznych materiáloch, s dôrazom na skúmanie vzťahu medzi autorom a dielom, rozvíjaného v dialógu s kresbou a maľbou. Tvorivý proces bude priebežne reflektovaný a dokumentovaný prostredníctvom autentických textov a kresieb autora.

Umelecký a teoretický výskum práce bude zameraný na pojem nádeje chápaný ako skúsenosť  potenciality, nezavŕšenosti a anticipačného napätia (E. Bloch., G. Marcel). Bude skúmať možnosti aktualizácie tejto dynamiky ako formotvornej zložky vizuálneho diela, ako aj  samotnej skúsenosti s dielom, a to v rôznych médiách (objekt, kresba, maľba) prostredníctvom práce s fragmentom, stopou, otvorenou konštrukciou a princípom nevyplnenosti. Tak rozvíjať podoby diela, teda zavŕšenej hmotnej formy ako možného iniciátora napätia, či procesu, ktorý zotrváva v akomsi napätí medzi „ešte nie“ a „už áno“. Dôraz bude kladený na telesnú skúsenosť s dielom, s jeho mierkou, tvarom, materiálom a priestorovou situáciou, ako aj na manuálny tvorivý proces a repetíciu pohybu. 

24. téma: 

Medzi participáciou a reprezentáciou: ne(o)-koloniálne prístupy k tvorbe a materializácii umeleckého výstupu v práci s vylúčenými komunitami

školiteľ:             Dr. habil. Ing. Mgr. art. Tomáš Rafa, Dr.

konzultant:        doc. Mgr. Daniel Grúň, PhD.

forma štúdia:     denná 

Výstupom dizertačnej práce bude umelecko-výskumný projekt pozostávajúci z umeleckého výstupu a teoretickej reflexie, zameraný na skúmanie etických, metodologických a spoločenských aspektov umeleckej práce v kontexte spolupráce a reprezentácie. Projekt sa bude venovať otázkam vzťahu medzi tvorbou, participáciou a autorstvom, ako aj analýze mocenských a inštitucionálnych rámcov, ktoré ovplyvňujú vznik umeleckého diela. Súčasťou výskumu bude aj reflexia toho, ako participatívne prístupy v prostredí umeleckého vzdelávania vplývajú na formovanie umeleckej identity a na prehodnocovanie modelov reprezentácie a autorstva. Výsledky budú prezentované formou umeleckého výstupu, kritickej textovej analýzy a verejnej prezentácie projektu.

Projekt sa bude zaoberať otázkami vizuálnej reprezentácie marginalizovaných a zraniteľných skupín v súčasnom postsocialistickom kontexte, so zameraním na hranicu medzi reprezentovaním a spolu-tvorbou. Cieľom je umelecký výskum stratégií, ktoré prekračujú ne(o)-koloniálne a paternalistické modely zobrazovania „druhého“ a hľadajú etickejšie formy participácie, zdieľania autorstva a vytvárania obrazov.

25. téma: 

Digitálne nástroje ako katalyzátor dizajnérskeho rukopisu v hybridnej odevnej tvorbe

školiteľ:             prof. akad. mal. Júlia Sabová

konzultant:        Mgr. art. Žofia Babčanová, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

Cieľom dizertačnej práce je skúmať digitálne návrhové technológie ako aktívne médium autorskej výpovede a inovatívny nástroj hybridnej odevnej tvorby, pričom sa bude analyzovať ich vplyv na formovanie dizajnérskeho rukopisu a estetiku súčasnej módy. Výstupom bude teoreticko-praktický model digitálno-analógovej metodológie, autorská hybridná kolekcia a odborné publikovanie výsledkov výskumu, prezentovaná formou výstavy alebo módnej prezentácie. Súčasťou práce bude kritická reflexia úlohy digitálnych technológií v globálnom dizajnérskom kontexte a návrh aplikovateľného metodologického rámca pre dizajnérsku prax.

Táto dizertačná práca sa má zameriavať na digitálnu časť hybridnej odevnej tvorby a skúmať, ako môžu digitálne algoritmy a dizajnérske nástroje aj s prípadným využitím AI podporiť, rozvíjať a artikulovať autorský rukopis v kolaboratívnom prostredí.
Výskum sa sústreďuje na digitálne konštrukčné a návrhové nástroje (3D modelovanie, digitálne strihy, simulácie, algoritmické a generatívne postupy). Skúma vplyv digitalizácie na estetiku, proces a význam odevu pri možnosti zachovania individuality, autorského rukopisu v technologicky sprostredkovanom procese.
Cieľom je vytvoriť kritický teoreticko-praktický model, ktorý definuje digitálne nástroje nie ako neutralizujúci faktor, ale ako aktívne médium autorskej výpovede a globálnej dizajnérskej identity. Definovať metodológiu digitálnej tvorby, ktorá je kompatibilná s analógovým, remeselným prístupom a analyzovať vzťahy medzi algoritmom, kreatívnou kontrolou a dizajnérskou originalitou.
Výskum by mal byť napojený na synergickú spoluprácu dizajnérsko-výskumníckeho tímu (alebo dvojice) doktorandstva a mal by byť spoločným skúmaním digitálno-analógovo-remeselných vizionárskych prístupov k dizajnérskemu rukopisu v hybridnej odevnej tvorbe.
Zároveň takáto platforma kolaboratívneho dizajnérskeho výskumu iniciuje intenzívnejšiu kritickú reflexiu úlohy dizajnérstva v súčasnom globálnom kontexte.

26. téma: 

Experimentálne analógové a remeselné postupy pri formovaní dizajnérskeho rukopisu v hybridnej odevnej tvorbe

školiteľ:             prof. akad. mal. Júlia Sabová

konzultant:        M.A. Jozef Eduard Masarik, ArtD.

forma štúdia:     denná  a externá

Cieľom dizertačnej práce je skúmať experimentálne remeselné a materiálové postupy ako zdroj inovácií v hybridnej odevnej tvorbe a ich príspevok k formovaniu dizajnérskeho rukopisu a kultúrne ukotvenej estetiky. Výstupom bude autorská kolekcia založená na materiálovom výskume a remeselnej experimentácii, metodologický rámec hybridnej tvorby a odborné publikovanie výsledkov výskumu, prezentovaná formou výstavy alebo módnej prezentácie. Výskum zároveň prispeje k redefinícii vzťahu medzi tradičnými technikami a inovatívnym dizajnérskym myslením v globálnom kontexte.

Táto dizertačná práca sa má zameriavať na analógovú, materiálovú a remeselnú časť hybridnej odevnej tvorby. Skúma, ako môže fyzická práca s materiálom, tradičné aj experimentálne remeselné techniky a lokálne výrobné postupy prispievať k technickej inovatívnosti v súčasnom odevnom dizajne, identifikovať možnosti technickej inovatívnosti vychádzajúcej z manuálneho a materiálového výskumu. Pôjde o prepojenie remesla s inováciou a súčasným dizajnovým myslením, balansovanie medzi lokálnou tradíciou a globalizovanou realitou. Cieľom je identifikovať možnosti technickej inovatívnosti vychádzajúcej z manuálneho a materiálového výskumu a formovať platformu, ktorá využíva remeslo ako progresívny nástroj kritickej redefinície úlohy odevného dizajnéra v 21. storočí.
Výskum by mal byť napojený na synergickú spoluprácu dizajnérsko-výskumníckeho tímu (alebo dvojice) doktorandstva. Synergická spolupráca by mala kolaborovať a skúmať digitálno-analógovo-remeselné vizionárske prístupy dizajnérskeho rukopisu v hybridnej odevnej tvorbe.
Zároveň takáto platforma kolaboratívneho dizajnérskeho výskumu iniciuje intenzívnejšiu kritickú reflexiu úlohy dizajnérstva v súčasnom globálnom kontexte.

27. téma: 

Mapovanie krajiny súčasnou maľbou

školiteľ:             Mgr. art. Rastislav Sedlačík, ArtD.

konzultant:        Mgr. Silvia Lacková Čúzyová, PhD.

forma štúdia:     denná

Umelecký výskum prinesie nové poznatky o tom, ako súčasná maľba mapuje prírodné, urbánne aj hybridné krajinné prostredia prostredníctvom inovatívnych kompozičných a výrazových postupov. Predpokladá sa formulovanie a overenie nových maliarskych stratégií, ktoré rozširujú tradičný žáner krajinomaľby o performatívne, gestické a technologicky podmienené prístupy. Výstupy výskumu budú zahŕňať sériu autorských maliarskych stratégii a experimentov, ktoré ukážu potenciál dynamického mapovania krajiny ako tvorivého nástroja. Očakáva sa tiež vytvorenie reflexívneho rámca opisujúceho nové spôsoby čítania a interpretácie krajinného obrazu v kontexte súčasných environmentálnych a kultúrnych premien. Výsledky prispejú k aktuálnemu diskurzu o transformácii krajinárskeho žánru a jeho možnostiach v dnešnej vizuálnej kultúre.

Práca sa bude venovať otázkam ako sa v súčasnosti komponuje, artikuluje a reartikuluje obraz prírodného prostredia, mestskej krajiny či novoobjavujúcich sa hybridných priestorov v presahoch či transformáciách krajinárskeho žánru. Aké nové stratégie ponúka téma krajiny pri tvorbe maliarskeho obrazu? Ako a v akom zmysle je možné v súčasnosti inovovať uvažovanie o krajinomaľbe?
Zásadnou sa stáva nielen vecná a zobrazovaná zložka obrazu, ktoré sú ovplyvňované novovznikajúcimi materiálmi a ich využitím v technologickom procese, ale aj gestická a pohybová zložka tvorby obrazu. Aktivizácia dynamického mapovania prostredia posúva možnosti krajinomaľby na jednej strane smerom k performativite a na druhej strane ku kontextuálnemu uvažovaniu o smeroch, trasách a rozlohách krajinného prostredia na základe zbierania a zaznamenávania rôznych informácií o krajine.

28. téma: 

Collaborative and Systemic Models of Circular Design: Transforming Clothing Practices through Material, Relationships, and Context

Kolaboratívne a systémové modely cirkulárneho dizajnu: transformácia odevných praxí cez materiál, vzťahy a kontext

jazyk práce: anglický

školiteľ:             doc. Mgr. art. Zuzana Šebeková, ArtD.

konzultant:        M.A. Jozef Eduard Masarik, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

The aim of the dissertation is to explore, through artistic/design research, the possibilities of collaborative and participatory creation, transformation, and use of garments and textiles in the context of circular design and sustainable approaches in fashion and textile design. The research will combine theoretical reflection with experimental practice-based design methodologies focused on collaboration between designers, users, and communities. The expected outcomes include the development of a model or methodology of collaborative circular practice, accompanied by a body of artistic/design realizations presented at national and international conferences, symposia, and exhibitions (e.g., design weeks), as well as publication outputs in the form of conference abstracts or contributions to conference proceedings.

Cieľom dizertačnej práce je prostredníctvom umeleckého/dizajnérskeho výskumu (artistic/design research) preskúmať možnosti kolaboratívnej a participatívnej tvorby, transformácie a používania odevov a textilu v kontexte cirkulárneho dizajnu a udržateľných prístupov v módnom a textilnom dizajne. Výskum bude kombinovať teoretickú reflexiu s experimentálnou, praxou založenou dizajnérskou metodológiou (practice-based research) zameranou na spoluprácu medzi tvorcom, používateľom a komunitou. Výstupom práce bude návrh modelu alebo metodiky kolaboratívnej cirkulárnej praxe doplnený o súbor autorských realizácií prezentovaných na domácich a zahraničných konferenciách, sympóziách a výstavách (napr. design weekoch), ako aj publikačné výstupy vo forme abstraktov alebo príspevkov v konferenčných zborníkoch.

This project explores collaborative and systemic models of clothing design (or clothing culture), where garments are not understood as isolated static products but as processes shaped by relationships between edsigners, materials, makers, users and communities.

The research examines how textile waste, deadstock and other constrained material resources can initiate new material and production practices that challenge conventional manufacturing models. Emphasis is placed on collaboration, participation and open-ended modes of making, through which not only production processes but also the meaning, use and lifespan of garments are transformed.

The aim of the project is to develop theoretical-methodological frameworks and practical experiments that reflect circularity, social relations and value-based dimensions of working with textiles and clothing in the context of contemporary cultural, ecological and systemic challenges, engaging with perspectives from social and relational design (e.g., Ezio Manzini; Otto von Busch; Kate Fletcher).
The project is conceived as artistic research carried out through collaborative practice, situated experimentation and critical reflection on clothing systems.

Projekt sa zameriava na výskum kolaboratívnych a systémových modelov v dizajne odevu (resp. v odevnej kultúre), kde odev nie je chápaný ako izolovaný statický produkt, ale ako proces formovaný vzťahmi medzi dizajnérmi, materiálom, tvorcami, používateľmi a komunitami.

Projekt skúma, ako textilný odpad, deadstock a ďalšie obmedzené materiálové zdroje iniciujú nové materiálové a produkčné prístupy, ktoré spochybňujú konvenčné výrobné modely. Pozornosť sa sústreďuje na spoluprácu, participáciu a otvorené procesy tvorby, prostredníctvom ktorých sa menia nielen spôsoby výroby, ale aj význam, používanie a životnosť odevu.

Cieľom projektu je rozvíjať teoreticko-metodologické rámce a praktické experimenty, ktoré reflektujú cirkularitu, sociálne vzťahy a hodnotové dimenzie práce s textilom a odevom v kontexte súčasných kultúrnych, ekologických a systémových výziev, pričom vychádza z prístupov sociálneho a relačného dizajnu (napr. Ezio Manzini; Otto von Busch; Kate Fletcher).
Projekt je koncipovaný ako umelecký výskum realizovaný prostredníctvom kolaboratívnej praxe, situačných experimentov a kritickej reflexie odevných systémov.

29. téma:

Material-Driven Approaches in Textiles: Circularity, Processuality and Relationality as Design Strategies

Material-driven prístupy v textile: cirkularita, procesualita a relačnosť ako dizajnérske stratégie

jazyk práce: anglický

školiteľ:             doc. Mgr. art. Zuzana Šebeková, ArtD.

konzultant:        Mgr. art. Ingrid Ondrejičková Soboslayová, ArtD.

forma štúdia:     denná a externá

The aim of the dissertation is to explore, through artistic/design research, material-driven approaches in textile design, focusing on materiality, processuality and relationality as design strategies in the context of circularity and local production practices. The research will be conducted through experimental practice and critical reflection while working with locally available or marginalized materials and their transformation within craft-based and small-scale production processes. The expected outcomes include the development of a research-oriented methodology for textile design accompanied by a body of artistic/design realizations presented at national and international conferences, symposia and exhibitions (e.g., design weeks), as well as publication outputs in the form of conference abstracts or contributions to conference proceedings.

Cieľom dizertačnej práce je prostredníctvom umeleckého/dizajnérskeho výskumu preskúmať material-driven prístupy v textilnom dizajne so zameraním na materialitu, procesualitu a relačnosť ako dizajnérske stratégie v kontexte cirkularity a lokálnej produkcie. Výskum bude realizovaný formou experimentálnej praxe a kritickej reflexie práce s lokálne dostupnými alebo marginalizovanými materiálmi, vrátane ich transformácie v remeselných a malosériových výrobných procesoch. Výstupom práce bude návrh výskumno-orientovanej metodiky textilného dizajnu doplnený o súbor autorských realizácií prezentovaných na domácich a zahraničných konferenciách, sympóziách a výstavách (napr. design weekoch) a publikačné výstupy vo forme abstraktov alebo príspevkov v konferenčných zborníkoch.

This project focuses on material-driven approaches in textile design, in which material is understood in a non-static way—as an active agent within the design process. Its properties, modulated through production and processing techniques, and its possibilities and limitations (affordances) shape the design concept, the manufacturing process, and the resulting use of textiles.

The research examines how material processuality, availability, and the temporality of local production practices—including iterative craft-based and small-scale manufacturing processes—affect design thinking, modes of designing, and the relationship between material, maker and user, including the ways textiles are perceived and used. The research is grounded in working with locally available materials that are often marginalized or regarded as waste within contemporary production systems, and explores possibilities for their meaningful transformation and reintegration into design and production practices.

The aim of the project is to develop research-oriented methodologies of textile design, in which innovation is understood as a shift in the approach to material and process, and where materiality, temporality and relationality function as fully-fledged design strategies in contemporary practice.
The project is conceived as artistic and design research conducted through practice, experimentation, and critical reflection, engaging with perspectives from material-driven design, user experience, and material experience research (e.g., Valentina Rognoli; Elvin Karana), and is situated within the framework of the project KEGA 008VŠVU-4/2025 New Materiality in Design.

Projekt sa zameriava na material-driven prístupy v textilnom dizajne, v ktorých je materiál chápaný nestaticky – ako aktívny činiteľ vstupujúci do dizajnérskeho procesu. Jeho vlastnosti, modulované prostredníctvom výrobných a spracovateľských techník, a jeho možnosti a limity (affordancie) formujú návrh, výrobný proces aj výsledné použitie textilu.

Projekt skúma, ako procesualita materiálu, dostupnosť a časovosť lokálnej praxe jeho spracovania – vrátane iteratívnych remeselných a malosériových výrobných postupov – ovplyvňujú dizajnérske myslenie, spôsob navrhovania a vzťah medzi materiálom, tvorcom a používateľom, vrátane spôsobov jeho vnímania a používania. Výskum vychádza z práce s lokálne dostupnými materiálmi, ktoré sú v súčasných výrobných systémoch často marginalizované alebo vnímané ako odpad, a skúma možnosti ich zmysluplnej transformácie a opätovného začlenenia do dizajnérskej a výrobnej praxe.

Cieľom projektu je rozvíjať výskumno-orientované metodológie textilného dizajnu, v ktorých je inovácia chápaná ako zmena prístupu k materiálu a procesu, a kde materialita, časovosť a vzťahovosť fungujú ako plnohodnotné dizajnérske stratégie v súčasnej praxi.
Projekt je koncipovaný ako umelecký a dizajnérsky výskum realizovaný prostredníctvom praxe, experimentovania a kritickej reflexie, ktorý nadväzuje na prístupy material-driven dizajnu, používateľskej skúsenosti (UX) a výskumu materiálovej skúsenosti (napr. Valentina Rognoli; Elvin Karana) a je situovaný v rámci riešenia projektu KEGA 008VŠVU-4/2025 Nová materialita v dizajne.

30. téma:

Šperk ako objekt

Podnázov: Materiálové a technologické postupy ako nositelia významu

školiteľ:             Mgr. art. Kristýna Španihelová, ArtD.

konzultant:        Mgr. Naďa Kančevová, PhD.

forma štúdia:     denná a externá

Cieľom doktorandského výskumu je analyzovať šperk ako autonómny objekt, v ktorom sa materiál a technologický proces stávajú primárnymi nositeľmi významu. Výskum sa zameriava na vzťah medzi formou, štruktúrou a povrchom v priamej väzbe na vlastnosti a limity použitého materiálu. Projekt prostredníctvom materiálového a technologického experimentu a teoretickej reflexie skúma prepojenie medzi procesom vzniku a výsledným artefaktom.

Doktorandská téma sa zameriava na šperk ako autonómny objekt, v ktorom sa materiálové vlastnosti a technologické postupy stávajú nositeľmi významu. Výskum skúma súčasný autorský šperk ako médium, kde forma, štruktúra a povrch vznikajú v priamej väzbe na materiál a technologický proces. Materiál je chápaný ako aktívny činiteľ formujúci výsledný objekt prostredníctvom svojich možností, limitov a premien. Projekt je založený na materiálovom a technologickom experimente a analytickej reflexii vzťahu medzi procesom, objektom a vznikajúcim artefaktom.

31. téma:

Šperk a performativita

Ďalšie témy nájdete na webovej stránke VŠVU

Všetci zahraniční uchádzači (s výnimkou českých) musia do nástupu na štúdium ovládať slovenský jazyk v úrovni B1.

Zahraniční uchádzači a uchádzači, ktorí študovali v zahraničí, v prípade prijatia na štúdium doložia rozhodnutie o uznaní dokladu o vzdelaní vydaného v zahraničí najneskôr do zápisu na štúdium (september 2026)

Pokiaľ vysoká škola vydáva doklady o vzdelaní po termíne zápisu (neskôr ako v septembri), neodporúčame študentom podávať si prihlášku, resp. podať si ju až ďalší akademický rok.

Viac informácií:

https://uznavanie.minedu.sk/navigator/

https://www.slovensko.sk/sk/vyhladavanie?mod=search&q=uznanie+dokladu+o+vzdelani