Britské a americké štúdiá

Názov v sekundárnom jazyku práce: Fonetická a fonologická analýza fonestém v angličtine a v slovenčine: skúmanie medzijazykových variácií vo zvukovom symbolizme

Anotácia v hlavnom jazyku práce: This research project conducts a systematic comparative analysis of phonaesthemes in English and Slovak. While phonaesthemes – sound patterns connected with a certain meaning in a language – have been extensively studied in English linguistics, particularly through the work of Firth (1930) and subsequent researchers (e.g., Marchand 1959; Bergen, Benjamin K. 2004), their examination in Slovak remains largely unexplored territory. The study employs a mixed-methods approach, combining quantitative corpus analysis with native speaker surveys to identify and compare phonaesthemic patterns in both languages. The research investigates whether distinct languages develop different phonaesthemic systems or whether there exist universal sound-meaning correspondences.

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Výskumný projekt sa zameriava na komparatívnu analýzu fonestém v angličtine a v slovenčine. Zatiaľ čo fonestémy – zvukové vzorce spojené s určitým významom – sú v anglickej lingvistike predmetom viacerých výskumov (najmä prostredníctvom prác Firtha (1930) a jeho nasledovníkov (napr. Marchand 1959; Bergen, Benjamin K. 2004)), ich skúmanie v slovenčine zostáva do značnej miery neprebádaným územím. Kombinácia kvantitatívnej korpusovej analýzy s prieskumom medzi rodenými hovoriacimi umožní identifikovať a porovnať fonestemické vzorce v oboch jazykoch. Výskum ukáže, či odlišné jazyky rozvíjajú rôzne fonestemické systémy alebo či existujú univerzálne korešpondencie medzi zvukom a významom.

Školiteľ: Gregová, Renáta, doc. Mgr. PhD.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Disfluencie v slovenskom a anglickom jazyku.

Anotácia v hlavnom jazyku práce: Fluent speakers produce varying numbers of disfluencies and the number increases in stressful or cognitively demanding situations. Therefore our research is focused on exploring speech disfluencies in Slovak native speakers produced in spontaneous communication in the Slovak language (L1 – Language 1) and disfluencies produced by Slovak learners of the English language (L2 – Language 2) in the same type of communication. The study will focus on long pauses, repeated words or phrases, restarted sentences, and the fillers uh and um (and others).

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Plynulí hovoriaci produkujú rôzny počet disfluencií a ich počet sa zvyšuje v stresových alebo kognitívne náročných situáciách. Preto sa v rámci výskumu zameriame na rečové disfluencie u slovenských rodených hovoriacich produkované v spontánnej komunikácii v slovenskom jazyku (L1 – Language 1) a disfluencie produkované slovenskými hovoriacimi učiacimi sa angličtinu (L2 – Language 2) v rovnakom type komunikácie. Výskum sa zameria na pauzy, opakované slová alebo frázy, opakovane začaté vety, výplňové slová uh a um (a iné).

Školiteľ: Timková, Renáta, doc. Mgr. PhD.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Ekokritické pohľady na zobrazovanie priestoru a miesta v postmileniálnej britskej beletrii

Anotácia v hlavnom jazyku práce: Analyses of a selected corpus of literary texts will focus on how literary form and narrative techniques respond to ecological change, the climate crisis, and the Anthropocene. Ecocritical perspectives may include ecophenomenology, ecofeminism, material ecocriticism, posthumanism and new materialism, as well as spatial theory and environmental humanities approaches that foreground ecological time, agency, and relationality.

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Analýza vybraného korpusu literárnych textov bude zameraná na skúmanie toho, ako literárna forma a naratívne postupy reagujú na ekologické zmeny, klimatickú krízu a antropocén. Ekokritické prístupy môžu zahŕňať ekofenomenológiu, ekofeminizmus, materiálnu ekokritiku, posthumanizmus a nový materializmus, ako aj teórie priestoru a prístupy environmentálnych humanitných vied, ktoré zdôrazňujú ekologický čas, agentnosť a vzťahovosť.

Školiteľ: Šnircová, Soňa, doc. Mgr. PhD.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Vplyv sociolingvistických faktorov na percepciu a produkciu onomatopoí. Experimentálny výskum

Anotácia v hlavnom jazyku práce: It is widely recognized that sociolinguistic variables such as age, gender, education, occupation, language background, and socio-economic status influence both language perception and production. The study of these factors and their impact on language is a cornerstone of linguistic research. However, a distinct niche exists in the field of sound-imitating words (onomatopoeia). This topic investigates the influence of sociolinguistic factors on the perception and production of onomatopoeia. It focuses on how variables such as age, gender, cultural background, and social context shape sound perception and subsequent sound imitation. Onomatopoeia, as a unique linguistic phenomenon, directly connects form and meaning, offering a vivid lens into sensory experiences. Understanding the relationship between language and culture has long been a central concern in sociolinguistic research. A key aspect of this relationship lies in how individuals perceive, interpret, and imitate sounds—processes deeply rooted in their social and cultural environments. This topic puts forward the following hypothesis: Sound perception, sound interpretation, and sound imitation vary significantly across sociolinguistic groups due to underlying social and cultural dynamics. This hypothesis explores the ways in which diverse sociolinguistic contexts shape auditory experiences and their linguistic expressions. Through sociolinguistic experiments, this research examines how individuals from varied backgrounds perceive and produce onomatopoeic words. By combining quantitative and qualitative approaches, the dissertation aims to uncover patterns of variation that illuminate the interplay between language, society, and cognition. The findings will have implications for understanding sound symbolism in linguistics, language acquisition, and cross-cultural communication. The suggested dissertation topic is experimental in nature and offers flexibility for further exploration. Its specific focus can be tailored to align with the candidate’s interests and resources.

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Je všeobecne uznávané, že sociolingvistické premenné, ako sú vek, pohlavie, vzdelanie, povolanie, jazykové zázemie a sociálno-ekonomický status, ovplyvňujú naše vnímanie a produkciu jazyka. Štúdium týchto faktorov a ich vplyvu na jazyk patrí k základným oblastiam lingvistického výskumu. Napriek tomu existuje špecifická medzera v oblasti slov napodobňujúcich zvuky (onomatopoje). Navrhovaná téma skúma vplyv sociolingvistických faktorov na vnímanie a produkciu onomatopoje. Zameriava sa na to, ako premenné, ako vek, pohlavie, kultúrne zázemie a sociálny kontext, formujú vnímanie zvukov a následnú zvukovú imitáciu. Onomatopoje ako jedinečný lingvistický fenomén priamo spájajú formu a význam, čím ponúkajú živý pohľad na senzorické skúsenosti. Pochopenie vzťahu medzi jazykom a kultúrou je už dlho ústrednou témou sociolingvistického výskumu. Kľúčovým aspektom tohto vzťahu je spôsob, akým jednotlivci vnímajú, interpretujú a imitujú zvuky – procesy, ktoré sú hlboko zakorenené v ich sociálnom a kultúrnom prostredí. Navrhované téma predkladá nasledujúcu hypotézu: Vnímanie zvukov, ich interpretácia a imitácia sa významne líšia medzi sociolingvistickými skupinami v dôsledku základného sociálneho a kultúrneho prostredia. Táto hypotéza skúma, ako rôzne sociolingvistické kontexty formujú sluchové skúsenosti a ich jazykové prejavy. Prostredníctvom sociolingvistických experimentov táto štúdia analyzuje, ako jednotlivci z rôznorodých prostredí vnímajú a produkujú onomatopoje. Kombináciou kvantitatívnych a kvalitatívnych prístupov si práca kladie za cieľ preskúmať vzájomný vzťah medzi jazykom, spoločnosťou a kogníciou. Zistenia budú mať významné dôsledky pre pochopenie zvukovej symboliky v lingvistike, osvojovanie si jazyka a medzikultúrnu komunikáciu. Táto téma má experimentálny charakter a ponúka flexibilitu pri jej spracovaní. Jej konkrétne zameranie môže byť prispôsobené záujmom a možnostiam kandidáta.

Školiteľ: Körtvélyessy, Lívia, prof. PaedDr. DrSc.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Frázové kompozitá v angličtine – empirický výskum

Anotácia v hlavnom jazyku práce: This topic focuses on phrasal compounds, complex nominal expressions in which a phrasal constituent functions as a single morphological unit (e.g., don’t-ask-don’t-tell policy, over-the-counter medicine). Phrasal compounds pose a long-standing challenge for linguistic theory because they appear to blur the boundary between syntax and morphology. The central goal of this study is to provide a comprehensive account of their structural properties, semantic interpretation, and grammatical status. Drawing on data from English and selected cross-linguistic comparisons, the dissertation should examine the formal constraints governing phrasal compounds, including internal constituency, headedness, stress patterns, and orthographic variation. It should also answer the question of whether phrasal compounds are marginal and exceptional formations, or systematic and productive constructions. Particular attention will be paid to the degree of idiomaticity of the phrasal part of a compound. The semantic analysis should show whether phrasal compounds exhibit predictable interpretation patterns. The empirical core of the study will be based on data from major contemporary English corpora, which allow for systematic investigation of the productivity, frequency, and distribution of phrasal compounds across registers and genres. The comparative aspect of the thesis will consist in identifying the strategies used in different languages used to achieve an equivalent semantic effect.

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Téma sa zameriava na frázové kompozitá, teda komplexné nominálne výrazy, v ktorých frazálny konštituent funguje ako jedna morfologická jednotka (napr. don’t-ask-don’t-tell policy, over-the-counter medicine). Frázové zloženiny predstavujú dlhodobú výzvu pre lingvistickú teóriu, pretože sa zdá, že stierajú hranicu medzi syntaxou a morfológiou. Hlavným cieľom práce je poskytnúť komplexný opis ich štrukturálnych vlastností, sémantickej interpretácie a gramatického statusu. Na základe údajov z angličtiny a vybraných medzijazykových porovnaní by dizertačná práca mala preskúmať formálne obmedzenia, ktoré sa na frázové kompozitá vzťahujú, vrátane ich vnútornej konštitúcie, headedness, prízvukových vzorcov a ortografickej variability. Mala by tiež odpovedať na otázku, či sú frázové kompozitá okrajovými a výnimočnými formáciami, alebo systematickými a produktívnymi konštrukciami. Osobitná pozornosť sa bude venovať miere idiomatickosti frázovej časti zloženiny. Sémantická analýza by mala ukázať, či frázové kompozitá vykazujú predvídateľné interpretačné vzorce. Empirické jadro štúdie bude založené na údajoch z hlavných súčasných korpusov angličtiny, ktoré umožňujú systematické skúmanie produktivity, frekvencie a distribúcie frázových kompozít naprieč registrami a žánrami. Komparatívny aspekt práce bude spočívať v identifikácii stratégií, ktoré sa v rôznych jazykoch používajú na dosiahnutie ekvivalentného sémantického efektu.

Školiteľ: Körtvélyessy, Lívia, prof. PaedDr. DrSc.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Vybrané aspekty tónovej, časovej a silovej modulácie hlasu.

Anotácia v hlavnom jazyku práce: The topic is concerned with the study of sound as the most natural medium for the transmission and reception of language. The aim is to explore selected aspects of prosodic interference from L1 (Language 1 - Slovak language) to L2 (Language 2 - English language) within the framework of second language acquisition. The results of the research will contribute to the knowledge of linguistic interference at the level of suprasegments and offer a platform for further phonological analysis of English prosody in the process of foreign language acquisition.

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Téma sa zaoberá štúdiom zvuku ako najprirodzenejšieho média prenosu a percepcie jazyka. Cieľom je preskúmať vybrané aspekty prozodickej interferencie z L1 (Language 1 - slovenský jazyk) do L2 (Language 2 - anglický jazyk) v rámci osvojovania si druhého jazyka. Výsledky výskumu prispejú k poznaniu jazykovej interferencie na úrovni suprasegmentov a ponúknu platformu pre ďalšiu fonologickú analýzu prozódie angličtiny v procese osvojovania si cudzieho jazyka.

Školiteľ: Timková, Renáta, doc. Mgr. PhD.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Slovak interwar prose in methodological breakthroughs

Školiteľ: Hajdučeková, Ivica, doc. PaedDr. PhD.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Selected Problems from the History of Slovak Song Lyrics

Školiteľ: Andričík, Marián, prof. PhDr. PhD.

Názov v sekundárnom jazyku práce: Keď jazyk vidí a cíti: ideofóny a ich miesto v slovenčine a angličtine

Anotácia v hlavnom jazyku práce: While onomatopoeic words hold a well-established position in both Slovak and English linguistics, ideophones have only gradually entered linguistic research in the European context. Despite having been systematically described as early as 1930 by F. Doke in connection with African languages, ideophones remain a relatively underexplored phenomenon in most European languages. Onomatopoeia and ideophones are closely linked through their connection to sensory perception: whereas onomatopoeia is primarily associated with auditory experience, ideophones are also related to visual, tactile, olfactory, and other sensory domains. In many languages of Africa, North and South America, as well as in Japanese, Chinese, and Basque, ideophones constitute a significant part of the lexicon. This thesis addresses the question of the existence of ideophones in Slovak and English, their identification, and their possible semantic hierarchy. By adopting a comparative approach, the thesis aims to contribute to a better understanding of the status of ideophones in these languages and to broaden current knowledge of their function within the linguistic system.

Anotácia v sekundárnom jazyku práce: Zatiaľ čo pojem zvukomalebných slov (onomatopojí) má v slovenskej aj anglickej jazykovede stabilné postavenie, ideofóny do lingvistického výskumu v európskom kontexte prenikajú len postupne. Napriek tomu, že boli prvýkrát systematicky opísané F. Dokem v roku 1930 v súvislosti s africkými jazykmi, zostávajú ideofóny pre väčšinu európskych jazykov relatívne málo preskúmaným javom. Onomatopoje a ideofóny spája úzka väzba na zmyslové vnímanie: zatiaľ čo onomatopoje sú primárne späté so sluchovým vnemom, ideofóny sa viažu aj na zrakové, hmatové, čuchové a ďalšie zmyslové skúsenosti. V mnohých jazykoch Afriky, Severnej a Južnej Ameriky, ako aj v japončine, čínštine či baskičtine tvoria ideofóny významnú súčasť lexiky. Predkladaná práca sa zameriava na otázku existencie ideofónov v slovenčine a angličtine, ich identifikácie a možnej významovej hierarchie. Cieľom práce je prostredníctvom komparatívneho prístupu prispieť k lepšiemu pochopeniu postavenia ideofónov v týchto jazykoch a rozšíriť poznanie o ich funkcii v jazykovom systéme.

Školiteľ: Körtvélyessy, Lívia, prof. PaedDr. DrSc.