Približne 40 percent slovenských študentov sa po vysokoškolskom štúdiu v zahraničí vráti domov

Hoci je odchod študentov za vzdelaním do zahraničia prirodzený, pre Slovensko je dôležité, aby sa po ukončení štúdia vrátili domov. Analýza Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) Ministerstva školstva ukázala, že z maturantov v rokoch 2012 až 2015, ktorí celé vysokoškolské štúdium absolvovali mimo Slovenska, sa do roku 2022 vrátilo približne 40 % z nich.

Analytici z Inštitútu vzdelávacej politiky v spolupráci s Inštitútom sociálnej politiky dokončili doposiaľ najrozsiahlejšiu analýzu návratnosti slovenských študentov zo zahraničných vysokých škôl.  Vďaka prepojeniu viacerých administratívnych databáz sa po prvýkrát podarilo presne určiť koľko absolventov sa po štúdiu v cudzine vracia späť na Slovensko, aké konkrétne výhody prináša zahraničné vzdelanie a aký má tento fenomén dopad na verejné financie Slovenska.

Slovensko čelí významnému odlivu študentov do zahraničia. Spomedzi krajín OECD má po Luxembursku druhý najvyšší podiel študentov študujúcich mimo domoviny. Alarmujúce je, že každý piaty slovenský vysokoškolák študuje v zahraničí. Ešte výraznejší je tento trend u najlepších maturantov, z ktorých vyše tretina pokračuje v štúdiu mimo Slovenska. Najčastejšie si vyberajú Českú republiku, s výrazným odstupom nasledujú Veľká Británia, Dánsko a Holandsko.

Ukazuje sa, že zahraničné vzdelanie výrazne zvyšuje šance študentov na lepšie platené pozície. Absolventi, ktorí sa vrátia na Slovensko po štúdiu v zahraničí, zarábajú v priemere o 2 100 až 2 450 eur ročne viac než ich rovesníci s diplomom zo slovenských vysokých škôl.

Po podrobnejšej analýze, ktorá zohľadňuje individuálne charakteristiky absolventov, je zrejmé, že táto „prémia“ za zahraničné štúdium predstavuje približne 1 – 5 % päť rokov po maturite. Dobrou správou je, že v priebehu desiatich rokov táto prémia môže vzrásť až na 9 %. To naznačuje, že investícia do zahraničného vzdelania sa z dlhodobého hľadiska vypláca.

Nízka miera návratnosti slovenských študentov zo zahraničia má značný negatívny dopad na štátny rozpočet. Ak by sa miera návratnosti zvýšila na 75 %, len v prípade jednej kohorty maturantov (z roku 2012) by to pre Slovensko znamenalo prínos takmer 72 miliónov eur počas 20 rokov. Študenti, ktorí získajú vzdelanie v zahraničí a vrátia sa domov, sú pre verejné financie výhodní od prvého roka. Dôvod je jednoduchý: Slovensko síce nehradí náklady na ich vysokoškolské štúdium, no plne profituje z daní a odvodov, ktoré odvádzajú. Naopak, absolventi domácich vysokých škôl sa štátu „vrátia“ až približne medzi deviatym a desiatym rokom po maturite, keďže ich štúdium je financované z verejných zdrojov.

Kľúčové sú investície do infraštruktúry a zvýšenie financovania vysokých škôl. Tieto kroky sú nevyhnutné na zabezpečenie moderného a kvalitného prostredia pre štúdium.

Nemenej podstatná je aj podpora študentov prostredníctvom talentových a odborových štipendií, ktoré motivujú k vynikajúcim výsledkom. Zlepšiť je potrebné aj celkové podmienky pre študentov, vrátane podpory duševného zdravia a podnikavosti. V neposlednom rade je dôležité posilniť medzinárodné postavenie slovenských vysokých škôl, aby boli atraktívnejšie aj pre zahraničných študentov. Analytici odporúčajú pokračovať v zvyšovaní kvality a prestíže slovenských vysokých škôl. Zároveň však zdôrazňujú, že je dôležité aktívne podporovať návrat absolventov zo zahraničia a vytvárať atraktívne prostredie aj pre medzinárodné talenty. 

zdroj: https://www.minedu.sk/priblizne-40-percent-slovenskych-studentov-sa-po-vysokoskolskom-studiu-v-zahranici-vrati-domov/

Späť