Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky

Základné informácie

Tematická oblasť: komisia č. 1 pre program rozvoja materského, základného a stredného školstva (perspektívy)

Názov projektu (slovenský): Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky

Názov projektu (anglický): Inovation of the musical education methodology in teaching at elementary artistic schools in the context of receptive aesthetics of music

Začiatok riešenia projektu: 2015

Koniec riešenia projektu: 2017

Stav projektu: Ukončený

Číslo projektu: 034UKF-4/2015

Vedúci projektu: PhDr. Milan Michalec, PhD.

Vysoká škola: Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre

Pracovisko: Filozofická fakulta

Anotácia originálnych výsledkov riešenia projektu v slovenskom jazyku

Anotácie

 

Milan Michalec: Óda na radosť trochu inak

Na základe stretnutí autora učebnice s vysokoškolskými študentmi estetiky, estetickej výchovy aj hudobnej výchovy (v tomto kontexte najmä na predmete interpretácia hudby), ako i s učiteľmi (predmetu umenie a kultúra na stredných školách a hudobných náuk na ZUŠ) z praxe vznikla potreba vydania vysokoškolskej učebnice s autorským notovým materiálom a hudobnými nahrávkami. Odborné stretnutia s učiteľmi sa realizovali formou kolokvií v rámci projektu KEGA 034UKF-4/2015 Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky. Vedúci riešiteľ projektu: PhDr. Milan Michalec, PhD.

Autor Milan Michalec v spolupráci so skladateľmi Matejom Slobodom, Lenkou Novosedlíkovou a Petrom Javorkom vypracoval učebnicu, ku ktorej je priložený originálny autorský notový materiál a CD s nahrávkami.

Publikácia sa venuje vybraným základným hudobným formám. Špecifikom autorského prístupu je, že na lepšiu recepčnú prístupnosť ponúkaných hudobných ukážok je v autorských kompozíciách spracovaná ako hlavná len jedna hudobná téma, konkrétne známa téma Ódy na radosť od Ludwiga van Beethovena (s využitím príznačných hudobno-štylistických prostriedkov typických pre jednotlivé hudobné formy). Tento prístup umožní, aby sa vysokoškolskí študenti alebo v budúcnosti ich žiaci mohli pri počúvaní hudby sústreďovať na predmet výučby, ktorým je výučba základných formových typov, a nebudú si musieť zvykať vždy na novú hudobnú tému; to uľahčí a sprehľadní recepčnú zrozumiteľnosť učiva.

Učitelia z praxe pri realizácii vyučovacích tém pociťujú nedostatok vhodných hudobných ukážok priamo súvisiacich s danými témami.

Týmto prístupom sa vytvorí zároveň hudobný prvok, ktorý bude spájať rôzne vyučovacie hodiny realizované v rozličnom období v rámci školského roka. Téma Ódy na radosť bola vybraná na základe skúseností z praxe cvičných učiteľov, ktorí túto tému vyhodnotili ako výnimočne dobre recepčne prijímanú ich žiakmi. V budúcnosti autor plánuje vypracovať ukážky pre viaceré základné obdobia vývoja hudby, hudobné štýly a hudobné formy.

Prostredníctvom interpretácie viacerých hudobných kompozícií sa dá poukázať na vybrané hudobné významy, ktoré tieto skladby skrývajú, napr. tematickú prácu, hudobné štruktúry a pod. Na interpretácie, ktoré sú zamerané najmä na špecifikovanie rôznych spôsobov formovej organizácie hudobného diela, sa použila téma Ódy na radosť - 4. časti Beethovenovej 9. symfónie. Počúvanie jednej veľmi výraznej témy vo viacerých autorských uchopeniach umožní študentom ľahko sa posluchovo orientovať v rôznych hudobných formách, pretože budú mať melódiu veľmi dobre napočúvanú a ľahšie si všimnú aj odlišnosti in­dividuálnej hudobnej reči autorov kompozícií a hudobnej interpretácie.

Postupne sa bude autor analyticky a interpretačne venovať siedmim hudobným skladbám - Beethovenovej 9. symfónii a šiestim kompozíciám, ktoré boli vytvorené špeciálne do tejto učebnice. Sú komponované pre klavír a zväčša nie sú náročné na techniku hry - na hodine ich môže zahrať, prípadne len vybrané úseky, učiteľ alebo zručný žiak.

Vo vysokoškolskej učebnici sú analyticky a interpretačne spracované ukážky skomponované v týchto hlavných formových typoch: 1. piesňo­vá forma, 2. variácie, 3. sonátová forma, 4. rondo, 5. fúga, 6. voľná forma.

Tak spolu vzniklo šesť hudobných skladieb. Všetky ako základnú hudobnú myšlienku využívajú tému Ódy na radosť alebo hudobné myšlienky vychádzajúce z nej.

Časový rozsah každej kompozície je taký, aby boli skladby využiteľné aj vo vyučovacom procese v základných školách, základných umeleckých školách či v stredných školách. Konkrétny kompozičný štýl jednotlivých skladieb nie je určený, no štruktúry jednotlivých hudobných foriem sú jednoducho recepčne zrozumiteľné (vzhľadom na účel kompozícií v rámci tejto učebnice) - to je dôležitý aspekt, ku ktorému autori kompozícií dôsledne prihliadali. K jednotlivým skladbám je vypracovaná analýza a interpretácia, venujúca sa najmä ich formovému členeniu.

Predložená vysokoškolská učebnica je určená predovšetkým študentom estetiky a estetickej výchovy, sekundárne aj študentom hudobnej výchovy či pedagógom hudobno-výchovných predmetov v ZŠ, SŠ a ZUŠ.

Študenti estetiky a estetickej výchovy sa povinne v rámci štúdia stretávajú s viacerými hudobnými predmetmi (dejiny hudby, kapitoly zo slovenskej hudby, umelecké dielne, interpretácia hudby a pod.), na ktorých sa zaoberajú aj vážnou hudbou. Často sú študenti v hudbe vzdelaní málo a obvykle majú pravidelnú poslucháčsku skúsenosť iba s modernou populárnou hudbou (zväčša s jej mainstreamovou produkciou). Vážna hudba je im natoľko recepčne vzdialená, že ju prijímajú len veľmi ťažko. Táto vysokoškolská učebnica má pomôcť pri prvotnom stretnutí študenta so skladbami vo vybraných hudobných formách. Študenti nitrianskej estetiky pri verbálnej interpretácii hudby nevychádzajú z hudobno-teoretických analýz - to by ani s ohľadom na ich obvyklé vzdelanie v oblasti hudby nebolo možné realizovať a ani to nie je cieľom výučby. Pri svojich interpretáciách vychádzajú najmä z recepčnej skúsenosti. Problém v recepcii však nastáva, ak „hľadajú“ v kompozíciách vážnej hudby to, čo nachádzajú v skladbách modernej populárnej hudby. Táto učebnica nemá za cieľ suplovať komplexnejšie poňatú základnú hudobno-teoretickú literatúru (napr. hudobno-terminologickú) - naopak, k jej štúdiu študentov nabádza. Je prvým sprievodcom, ktorý ukáže študentom, že vážna hudba v sebe skrýva iné významy ako hudba populárna, a predstaví im niektoré z nich. Študenti si budú potom schopní lepšie uvedomiť, čo môžu od kompozícií vážnej hudby očakávať, čo si na nich všímať a ako ich interpretovať. Keďže sa vychádza z predpokladu, že študenti budú pri svojich interpretáciách vychádzať prevažne z recepčnej skúsenosti, učebnica uvádza iba najzákladnejšie potrebné teoretické informácie a také skladby, ktoré sú recepčne pomerne ľahko zrozumiteľné; iba veľmi okrajovo sa venuje základným hudobno-teoretickým pojmom z oblasti harmónie a pod. Učebnica uvádza aj odporúčanú literatúru; jej štúdium je podmienkou na komplexnejšie pochopenie problematiky hudobných foriem.

Je samozrejmé, že hudobné druhy a formy prechádzali a prechádzajú rozličným vývojom a vznikali v rôznych obdobiach hudobného vývoja. Formy a druhy boli odlišné v hudbe starovekých a orientálnych kultúr, v stredovekej hudbe, v hudbe renesančnej, barokovej, klasicistickej, hudbe romantizmu a hudbe 20. storočia. Líšili sa napr. aj tým, či išlo o cirkevnú, alebo svetskú hudobnú produkciu, prípadne hudbu vokálnu, vokálno-inštrumentálnu či inštrumentálnu. Je potrebné tiež rozlišovať, či ide o hudbu autonómnu, alebo heteronómnu.

Cieľom tejto vysokoškolskej učebnice nie je zhrnúť alebo vysvetliť všetky poznatky o podstate hudobných foriem - túto funkciu spĺňajú špecializované hudobno-vedné publikácie. Je nevyhnutné, aby záujemca o štúdium hudobných foriem siahol aj po ďalšej odporúčanej hudobno-teoretickej literatúre [4] a doštudoval si potrebné informácie; tým dosiahne vyšší stupeň komplexnosti svojich poznatkov.

Hudobnými formami sa možno zaoberať z dvoch hlavných hľadísk - systematicky skúmať príznačné vlastnosti hudobných foriem, hlavné formové typy a pod., a venovať sa historickému vývoju hudobných foriem.

V tejto publikácii sa sústreďuje pozornosť na vybrané hudobno-teoretické aspekty týkajúce sa hudobných foriem so zreteľom na to, že pri interpretácii hudobných diel je potrebné všímať si aj iné hľadiská (napr. hudobno-estetické) - teda vnímať dielo podľa možnosti čo najviac celostne.

Zaoberanie sa tematikou hudobných foriem vyžaduje aspoň základné vzdelanie najmä z hudobnej teórie. Táto publikácia teda bude vychádzať aj z toho, že jej čitateľ má základy, využívať však bude iba nevyhnutné minimum hudobno-teoretických informácií. Ak čitateľ niektorým aspektom témy neporozumie, odporúča sa, aby siahol po niektorej zo základných hudobno-teoreticko-náukových prác a potrebné vedomosti si doplnil.

Predložený text študentom osvetlí základné prístupy skúmania hudobných foriem a na konkrétnych príkladoch poukáže na ich špecifiká; pre pochopenie učebnej látky hudobných foriem sa však treba aktívne venovať počúvaniu množstva hudobných skladieb v hlavných formových typoch - iba tak študent skutočne pochopí statickú aj dynamickú povahu hudobných foriem. Táto publikácia sa bude zaoberať najmä statickou stránkou hudobných foriem a v ďalšom štúdiu nabáda študentov, aby sa venovali aj dynamickej povahe hudobných foriem.

Vzhľadom na to, že publikácia sa vybraným aspektom hudobných fo­riem venuje iba stručne, predpokladá sa podrobný výklad pedagóga, pre­tože jeho úloha je v hudobno-teoretických disciplínach nezastupiteľná.

Na odporúčanú hudbu alebo na hudobné ukážky, s ktorými sa v texte pracuje, odkazujú kľúčové slová. Ak ich užívateľ zadá napr. do vyhľadávača na serveri YouTube, tak sa mu zobrazia želané hudobné ukážky, ktoré si môže vypočuť.

 

Milan Michalec ed.: Súčasné trendy a perspektívy hudobnej edukácie

Zborník vedeckých štúdií s názvom Súčasné trendy a perspektívy hudobnej edukácie prináša témy týkajúce sa aktuálnych problémov hu­dobnej edukácie. Predkladaný zborník predostiera prehľad rôznych prístupov k hudobnej edukácii a ponúka súbor najnovších poznatkov z tejto oblasti.

K jeho tvorbe boli prizvaní významní slovenskí muzikológovia, estetici hudobného umenia, hudobní teoretici, význační hudobní pedagógovia, aktívni hudobní umelci, priestor sa otvoril aj doktorandom z domáceho pracoviska i z externého prostredia.

Nesporným prínosom zborníka sú nové poznatky k výskumu sú­časných trendov, potrieb a perspektív hudobnej edukácie.

Zborník je výsledkom riešenia grantovej úlohy KEGA č. 034UKF- 4/2015 s názvom Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky.

Vedecké úvahy jednotlivých autorov sú rozdelené do dvoch ťažis­kových častí. Prvá časť obsahuje štúdie zhodnocujúce pedagogické a interpretačné prístupy k vzdelávaniu a hudbe. V druhej časti sú štú­die zdôrazňujúce prácu s umeleckým materiálom.

Zásadným príspevkom prvej časti, ktorá obsahuje štúdie kladúce dôraz na zhodnotenie pedagogických a interpretačných prístupov k vzdelávaniu a hudbe, je štúdia Renáty Beličovej, ktorá na základe princípov recepčnej hudobnej estetiky zdôrazňuje aj význam poslucháčov, nielen autorov a ich diel, pri štúdiu hudby, pričom si uvedomuje, že to, ako sa hudobné diela žiakom prezentujú v rámci hudobného vzdelávania a hudobnej výchovy, je kľúčový moment, ktorý zakladá postoje žiakov k hudbe a zároveň utvára najdôležitejších aktérov hudobného života - poslucháčov hudby.

Milan Michalec sa vo svojom príspevku zameriava na vybrané aspekty estetiky Nitrianskej školy a možnosti ich aplikácie v hudobno-pedagogickom kontexte. Štúdia sa stručne venuje historickým súvislostiam a skutočnostiam, ktoré sa podieľali na formovaní nitrianskej estetiky a jej presahov do oblasti hudobného umenia, zaoberá sa recepčnou hudobnou estetikou, metodickým konceptom praktickej estetiky a projektom KEGA - Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky (projekt č. 034UKF-4/2015, vedúci riešiteľ PhDr. Milan Michalec, PhD.), ktorý sa aktuálne rieši v Ústave literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre.

Obsahom štúdie Ireny Medňanskej je vymedzenie pojmu hudobná edukácia (pričom rozlišuje pojmy výchova a vzdelávanie). Predstavuje pluralitu organizačných foriem v rôznych typoch škôl v rámci platnej legislatívy. Autorka sa venuje aj vedeckej príprave v 3. doktorandskom stupni v odbore didaktika hudby. V závere prezentuje hudobnú pedagogiku ako vedeckú disciplínu v systematike hudobnej vedy.

Štúdia Slávky Kopčákovej sa venuje integrovaniu vyučovania hudby a matematiky; v príspevku predstavuje konkrétne rezultáty v oblasti tvor­by edukačných materiálov vo väzbe na konkrétny medzinárodný projekt a jeho implementáciu a diseminačné aktivity naprieč Európou.

Štúdia Katefiny Dytrtovej sa zaoberá interdisciplinárnou premenou hu­dobného zvuku a zvukového ideálu v dôsledku premeny myslenia v umení 20. a 21. storočia; upozorňuje, že prienikom hudobného a vizuálneho od­boru vzniká audiovizuálna scéna.

Príspevok Evy Kapsovej je zameraný na otázky medziodborového prepojenia výtvarného umenia a hudby; uvádza, že príklad tohto typu diel je výzvou na roztvorenie novej optiky na recepciu výtvarných artefaktov ako nositeľov reálneho zvuku a idey zvukovosti.

Štúdia Karola Medňanského sa venuje pedagogickej tvorbe Georga Philippa Telemanna a skúma možnosti jej uplatnenia v súčasnej umeleckej edukácii. Autor zisťuje, že Telemannove diela sú významným inšpirač­ným zdrojom aj pre súčasného učiteľa - o to viac, že skladateľ sa v nich výraznou mierou pridržiava dobovej hudobnej poetiky.

Reminiscenčný príspevok Júliusa Fujaka analyzuje osobné skúsenosti autora v troch pozíciách, resp. úlohách - ako žiaka Ľudovej školy umenia v hudobnom odbore v obci Skalité, neskôr učiteľa v tej istej škole a aj ako rodiča dieťaťa navštevujúceho ZUŠ v Nitre. Primárnou intenciou je poukázanie na niektoré dodnes aktuálne, kvalitné, produktívne, ale i pretrvávajúce neproduktívne princípy a metódy hudobnej edukácie v troch rôznych obdobiach (v 70. a 90. rokoch minulého a prelomu prvých dekád 21. storočia) vo vzájomnej komparácii.

Príspevok Jana Prchala sa venuje 80. výročiu založenia Společnosti pro hudební výchovu, hudobnej výchove a jej významu vo vzdelávaní na začiatku 21. storočia, pričom analyzuje štandardy na základné vzdelávanie, aktuálne problémy predmetu hudobná výchova aj problematiku prípravy pedagógov a ich ďalšieho vzdelávania.

Štúdia Ľubomíra Pavelku vychádza z princípov recepčnej hudobnej estetiky a je zameraná na jeden z trendov v súčasnej hudobnej pedago­gike - auditívnu výchovu.

Interdisciplinárnym aspektom verbálnej interpretácie hudobného diela sa venujú príspevky Martina Boszoráda, ktorý sa vo svojej štúdii venuje hudobnému videoklipu a poodhaľuje súvislosti medzi hudobnými prejavmi nadviazanými na hudobné subkultúry a subkultúrnu „ideológiu“, subkultúrnu estetiku, subkultúrny sebavýraz; ako aj Juraja Malíčka, ktorý vo svojom „interpretačnom manuáli popmusic“ vytvára návod, ako verbálne interpretovať popmusic, pričom sa nesústredí na hudobno-teoretické kontexty, ale populárnu hudbu vníma v celej jej komplexite - teda nielen ako hudbu.

Príspevok Renaty Horákovej sa venuje hudobnej kultúre žiakov v Českej republike v komparácii zo zisteniami českej inšpekcie, pričom hľadá odpoveď na otázku, prečo žiaci ukončujú štúdium v základných umeleckých školách po dokončení I. stupňa štúdia a nerozvíjajú svoje schopnosti a zručnosti ďalej.

Štúdia Martiny Krušinskej prezentuje výsledky výskumu zameraného na hudobné vzdelávanie v základných školách tematizujúcich regionálnu výchovu a ľudovú kultúru na Slovensku po roku 1989.

Príspevok Jarmily Šiřickej hodnotí súčasný stav využívania prvkov informačných a komunikačných technológií na hodinách hudobnej výchovy na základných školách a gymnáziách v ČR, pričom uvádza aj príklady z pedagogickej praxe.

Štúdia Ondřeja Musila založená na výsledkoch dlhodobého projektu Katedry hudební výchovy Pedagogické fakulty Masarykovy univerzity v Brne analyzuje vzťah vysokoškolských študentov v ČR k hudbe poslednej tretiny 20. storočia.

Predmetom výskumu Lenky Dohnalovej je hľadanie nových rehabilitač­ných techník založených na hudobných podnetoch (najmä) pre pacientov s Alzheimerovou chorobou; predpokladá, že tieto rehabilitačné stratégie môžu nájsť uplatnenie aj v hudobnej edukácii u žiakov s diagnózou ADHD alebo u žiakov s autizmom.

Druhá časť obsahuje štúdie kladúce dôraz na prácu s umeleckým materiálom.  

Príspevok Tomáša Boroša upozorňuje na to, že elementárna hudobná improvizácia a kompozícia sú naplnením požiadaviek súčasnej progresív­nej pedagogiky a didaktiky, pričom prezentuje originálne, v praxi overené metodické postupy zamerané na rozvoj samostatnej tvorby žiakov, ktoré okrem naplnenia požiadaviek modernej didaktiky vychádzajú zo súčasných umeleckých a hudobných poetík, čo je podľa autora štúdie ďalší zane­dbávaný rozmer hudobného vzdelávania.

Štúdia Katarzyny Wqdolny-Tatar analyzuje rôzne aspekty textov Izabelli Klebanskej, sústreďuje sa na preskúmanie využitia hudobných termínov, ich chápania a definovania a pod., pričom poukazuje na intersemiotické aspekty týchto diel.

Príspevok Fratiška Királyho predstavuje autorovu publikáciu Botanická záhrada - zbierka skladieb a hier nielen pre klavír (2013) a jej inovatívne prístupy v hudobnej edukácii. Autor skúma ďalšie možnosti kreatívnej hu­dobnej edukácie, ktoré zo zbierky vyplývajú.

Témou štúdie Eriky Krkoškovej sú grafické partitúry a možnosti ich využitia v súčasnej hudobnej edukácii. Autorka sa zaoberá grafickou notáciou ako nástrojom na rozvoj kreativity a skúma využitie grafických partitúr ako didaktickej pomôcky určenej učiteľom hudobnej výchovy na základných a stredných školách.

Príspevok Nikolaja Nikitina sa venuje skúmaniu možností zaradenia hudobnej improvizácie do vzdelávacieho procesu, pričom predstavuje možnosti, spôsoby a techniky výuky improvizácie.

Štúdia Petra Oravca prináša exkurz do dejín muzikálového druhu a podstatné charakteristiky evolučných etáp muzikálu, jednotlivých vývinových foriem a protoforiem muzikálového rodokmeňa.

Štruktúra a zameranie vedeckých štúdií uvedených v tomto zborníku poukazuje na dôležité trendy v smerovaní hudobnej edukácie - a to na využívanie interdisciplinarity v hudobnej edukácii, medziodborových prepojení, integračných tendencií, intersemiotického potenciálu diel, na potrebu recepčného prístupu k hudobnému dielu, vnímaniu hudobného vzdelávania a hudobnej výchovy „ako hry“, dávanie dôrazu na kreativitu, improvizačné prístupy, recepčné spoznávanie au­ditívneho prostredia a pod. Hudobnej edukácii sa tak otvárajú nové možnosti - využívanie informačných technológií, nových médií, interdisciplinárnych kontextov, techniky improvizácie a pod. Zároveň sa ukazuje, že je potrebné viac sa zamerať na kultiváciu recepčných schopností žiakov a dbať na rozvíjanie ich kvalitného poslucháčskeho prístupu k hudbe - na výchovu (vzdelávanie) k aktívnemu počúvaniu.

 

Milan Michalec a kol.: Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 1 - O interpretácii autonómnej hudby

Vysokoškolská učebnica Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 1 - O interpretácii autonómnej hudby uvádza do interpretačných a metodických súvislostí diela tzv. autonómnej hudby – vychádzajúc z koncepcie recepčnej hudobnej estetiky Renáty Beličovej a praktickej estetiky Marty Žilkovej. Koncepčne sa tak dopĺňa s vysokoškolskou učebnicou Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 2 – O interpretácii heteronómnej hudby, ktorá sa venuje heteronómnej hudbe.

Učebnica, obsahuje interpretácie umeleckých diel aj s konkrétnymi metodickými postupmi. Je venovaná vysokoškolským študentom – poslucháčom učiteľských aprobácií v kombinácii s hudobnou výchovou, ako aj učiteľom hudobnej náuky.

Interpretácie hudobných diel uvedené v tejto publikácii vychádzajú z konkrétnych ukážok, ktoré sú vybrané na základe učebných osnov predmetu hudobná náuka. Interpretácie sú súčasťou metodických príprav a ďalších metodických námetov práce s hudobným dielom.

Učebnica je venovaná najmä vysokoškolským študentom – poslucháčom učiteľských aprobácií v kombinácii s hudobnou výchovou aj učiteľom predmetu hudobná náuka hudobného odboru ZUŠ. Publikácia je zameraná na 1. až 3. ročník druhej časti I. stupňa základného štúdia nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania ZUŠ – ISCED 2B vyučovacieho predmetu hudobná náuka. Je využiteľná aj ako doplnková literatúra pre 4. ročník uvedeného štúdia. Pre štyri ročníky výučby predmetu hudobná náuka neexistujú doposiaľ žiadne metodické príručky a pre štvrtý ročník chýba aj učebnica. Metodický materiál pre študentov a učiteľov pri výučbe hudobnej náuky sa preto ukazuje ako potrebný.

Predmet hudobná náuka navštevujú povinne všetci žiaci hudobného odboru vo všetkých ročníkoch prvej aj druhej časti I. stupňa základného štúdia. Na základe tohto faktu sa predpokladá, že metodický materiál využije veľké množstvo potenciálnych príjemcov – študentov i učiteľov. Publikáciu môžu využívať ako doplnkovú študijnú literatúru aj žiaci, študenti a učitelia predmetov výchova umením a umenie a kultúra, ako aj učitelia predmetu hudobná výchova v základných školách.

V súčasnosti sú pre 1. až 3. ročník predmetu hudobná náuka druhej časti I. stupňa základného štúdia nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania ZUŠ – ISCED 2B v platnosti učebnice, ktoré boli vydané v rokoch 2004 – 2007. Tieto učebnice korešpondujú s učebnými osnovami z roku 1995, ktoré sú doposiaľ v platnosti. Sú to učebné texty, v ktorých sú uvedené ukážky a námety na výučbu, ale bez konkrétnych metodických postupov. Od vydania týchto učebníc dosiaľ nevznikli žiadne metodické príručky, ktoré by pomohli učiteľom pri práci s nimi.

Štúdium na I. stupni základného štúdia trvá spolu osem rokov, hodiny predmetu hudobná náuka sa končia po siedmich rokoch. V záverečnom ročníku I. stupňa sa vyučuje hudobná náuka ako príprava na prijímacie skúšky pre žiakov pripravujúcich sa na stredné školy s umeleckým zameraním. Pre tento ročník štúdia neexistuje učebnica ani metodické príručky, dokonca ani v učebných osnovách nie je obsah vyučovania v tomto ročníku spracovaný.

Roku 2008 boli Ministerstvom školstva SR schválené alternatívne učebné osnovy, konkrétne Učebné osnovy hudobnej náuky – projektového vyučovania. Nové učebnice nevznikli, ale boli vydané metodické príručky. Využívajú projektovú metódu. Pretože staršie učebné osnovy ostávajú v platnosti, učitelia sa môžu rozhodnúť, akú metodiku výučby zvolia.

Preto sme považovali za nevyhnutné realizovať výsledky výskumu v tejto oblasti a vypracovať vysokoškolskú učebnicu s metodickou náplňou pre študentov učiteľských aprobácií v kombinácii s hudobnou výchovou a pre učiteľov predmetu hudobná náuka druhej časti I. stupňa základného štúdia nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania ZUŠ. Keďže pre záverečný ročník I. stupňa základného štúdia nebola vydaná ani učebnica a ani metodické príručky a tento ročník nie je spracovaný ani v učebných osnovách, bude časť interpretácií hudobných ukážok v učebnici venovaná práve tomuto ročníku ako doplnková literatúra.

Ústav literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre sa už takmer dve desaťročia systematicky venuje teórii interpretácie umeleckého diela. Metodológia nitrianskej estetiky je východiskom v metodickom uvažovaní o hudobnom diele, snahou autorov je funkčne prepojiť recepčnú hudobnú estetiku s praktickou estetikou (priamy kontakt s hudobným dielom, metóda interpretácie, tvorivé aktivity prehlbujúce poznávanie hudobného diela atď.). Cieľom vysokoškolskej učebnice s metodickým zameraním je vypracovanie inovatívnych metodických riešení v interpretácii vybraných ukážok umeleckých diel, ktoré sú vybrané na základe učebných osnov.

V učebnici sú uvedené metodické materiály a interpretácie, v ktorých sú vypracované konkrétne spôsoby a nápady ako pracovať s vybranými hudobnými ukážkami v kontexte metodiky. Cieľom interpretácií je ukázať inovatívne metodické prístupy v práci s umeleckým dielom využiteľné na predmete hudobná náuka.

Ide o novú metodiku v kontexte výučby predmetu hudobná náuka v ZUŠ (i keď už prebehli overenia tejto metodiky v praxi v rámci hudobnej náuky vo viacerých základných umeleckých školách) v rámci grantového projektu KEGA č. 034UKF-4/2015 s názvom Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky – vedúci riešiteľ PhDr. Milan Michalec, PhD. A tak vychádzajú dve vysokoškolské učebnice s metodickým zameraním, v ktorých sú spracované vybrané vhodné hudobné ukážky. Ak by sa táto metodika osvedčila a stretla so záujmom širokej študentskej, učiteľskej a žiackej verejnosti, v rámci ďalšieho projektu by sa vypracovali metodické príručky samostatne pre každý ročník štúdia.

Jednotlivé vyučovacie témy – okruhy tém spracované v tejto publikácii rámcovo vychádzajú z učebných osnov, pričom kvôli šírke ich záberu je možné témy po adekvátnej úprave do vhodnej podoby využiť pri výučbe jednotlivých hudobno-náukových pojmov, rytmických a improvizačných činností, speváckych a intonačných činností, sluchovej analýzy a počúvania hudby. Vychádzajú teda z učebných osnov predmetu hudobná náuka alebo sú prvkami rozšíreného štúdia v najvyššom ročníku predmetu hudobná náuka. Vzhľadom na komplexnosť tém a  na to, že publikáciou poukazujeme na potrebu komplexného uchopovania hudobných prejavov v rámci výučby, konkrétnu organizáciu vyučovania a presný obsah jednotlivých vyučovacích jednotiek  ponechávame na tvorivosti učiteľa. Je potrebné realizovať ich podľa zámeru a tematického cieľa učiteľa v praxi a riešiť ich individuálne podľa potrieb a podmienok školy.

Predložená učebnica nadväzuje na spôsob vedeckého uvažovania a metodiku tzv. Nitrianskej školy. Nitrianska škola je vo všeobecnosti v rámci odbornej verejnosti najviac známa svojim literárnovedným výskumom v oblasti jazykovedy a estetiky, už viac rokov sa venuje aj oblasti výtvarného, divadelného a v neposlednom rade hudobného umenia, pričom pri výskume sa kladie dôraz na osobné vnímanie umeleckého diela. Umelecké prejavy sa neskúmajú ako „vonkajšie“ – externé artefakty, pozornosť sa sústreďuje na ich výraz, ktorý vníma jednotlivec. V tomto smere je fundamentálnou publikáciou napr. Tezaurus estetických výrazových kvalít, ktorý bol vypracovaný pod vedením prof. Ľubomíra Plesníka.

Učebnica metodicky vychádza z koncepcie praktickej estetiky autorky prof. Marty Žilkovej, ktorá prepája výsledky esteticko-teoretického skúmania s praxou. Ďalej autori vychádzajú z koncepcie recepčnej hudobnej estetiky doc. Renáty Beličovej, ktorá kladie dôraz na rozmanité hľadiská v oblasti recepcie – počúvania hudby.

Téma recepcie a interpretácia hudby vo vyučovacom procese je v súčasnosti mimoriadne aktuálnou – nie je totiž dôležité len to, aká hudba sa počúva, ale aj ako sa počúva. Spôsob počúvania hudby – recepcie hudobného diela – totiž spoluvytvára to, čím je konkrétne dielo pre konkrétneho poslucháča. Verbálna interpretácia hudobného diela a vnímanie hudobného diela v čo najširších (aj mimohudobných) kontextoch (ak je to potrebné) je dôležitá a treba jej venovať pozornosť.

Aj mnohí žiaci hudobného odboru základných umeleckých škôl, ktorí navštevujú hudobné vzdelávanie (treba rozlišovať medzi hudobnou výchovou a hudobným vzdelávaním), aktívne počúvajú mimo vyučovacieho procesu populárnu hudbu (z nej si často vyberajú mainstreamovú produkciu populárnej hudby) – táto hudba je dominantnou súčasťou ich playlistov, znie v médiách, kaviarňach, obklopuje ich takmer všade. Hudbu často nevnímajú ako aktívni poslucháči, ale ako hudbu „na pozadí“, ako dekoratívnu hudbu.

Žiaci hudobného odboru základných umeleckých škôl sa v rámci vyučovacieho procesu na predmete hudobná náuka zaoberajú rôznymi kompozíciami vážnej hudby; svoje recepčné a interpretačné zručnosti často nevyužívajú pre nedostatok zaujatia naplno. Teda ich ani nemôžu rozvíjať.

Čiastočne za tento stav môže aj „neaktuálnosť“ vážnej hudby minulosti – z ich pohľadu. Vo svojom bežnom hudobnom živote recipujú skladby modernej populárnej hudby, a tak v istom zmysle aj od vážnej hudby očakávajú podobné hudobne-zvukové vnemy, na aké sú zvyknutí zo skladieb populárnej hudby. Samozrejme, vážna hudba má iný hudobný jazyk a odlišnú hudobnú poetiku, skrýva v sebe iné hudobné významy. 

V prípade, že poslucháč uplatní na skladby napr. vážnej hudby spôsob recepcie, aký využíva na kompozície mainstreamovej produkcie populárnej hudby, a následne ju v tomto kontexte aj interpretuje, nie je schopný recepčne ju adekvátne spracovať a preniknúť do jej hlbších významov. Takýto poslucháč interpretačne neobjaví to, čo je predmetom takejto hudby, čo je na nej príťažlivé, fascinujúce, zaujímavé, vníma iba jej povrch, podvedome ju porovnáva so skladbami populárnej hudby – so svojím zvukovým ideálom. A keďže táto hudba poskytuje úplne odlišné vnemy, vnútorne ho málokedy uspokojí a zaujme.

Táto učebnica prinesie v jednotlivých kapitolách rozsiahlejšie interpretačné a vysvetľujúce pasáže, ktoré majú byť čitateľovi inšpiráciou , ako rôznorodo sa dá nad danými témami uvažovať, čo všetko je možné si na nich všímať a ako komplexne možno na dané témy nahliadať. Ďalej obsahuje konkrétne metodické námety a metodické prípravy, ktoré majú slúžiť ako ukážka určitých možností, ako sa dá s témami pracovať v rámci edukačného procesu. Všetky navrhované vyučovacie hodiny boli odučené v praxi v rámci hudobnej náuky na základných umeleckých školách. 

Počúvanie, vnímanie a následná interpretácia hudby sú „zručnosti“, ktoré si treba cibriť, uvedomelo rozvíjať. Učiteľ, ktorý sa sústredí na rozvoj týchto aspektov svojich žiakov, má široké možnosti ako im pomôcť. Dnešní žiaci počúvajú hudbu vo veľkej miere – netreba ich teda viesť k tomu, aby viac počúvali; treba ich naučiť (ako) počúvať  a to následne môže viesť k tomu, aby si žiaci začali vyberať čoraz kvalitnejšiu hudbu, hudbu, ktorá ich ušiam poskytne viaceré hudobné podnety.

Interpretácie uvedené v učebnici majú ukázať možnosti interpretačného uchopenia daných diel. Samozrejme, možností je oveľa viac. Učiteľ môže využiť interpretácie, metodické námety či metodické odporúčania pri príprave svojej hodiny, môže si však vypracovať aj vlastnú interpretáciu.

Používanie tejto vysokoškolskej učebnice, i keď (jej text) je v písanej podobe, je úzko prepojené s praktickým počúvaním hudby. Čitateľ sa v nej „stretne“ s mnohými odkazmi na odporúčané hudobné ukážky – a až po ich vypočutí môže oceniť a pochopiť zmysel textu. Je neadekvátme čítať text o hudbe bez vypočutia hudby, o ktorej sa píše.

Učebnica je písaná so zreteľom na hudobné ukážky aj z pohľadu estetiky – nesústreďuje sa len na hudobno-teoretické hľadisko. Umelecké dielo vníma v kontextoch, všíma si napr. spoločenský vývoj, dobovú filozofiu, hudobný vývoj. Tým chce upriamiť pozornosť čitateľa na to, že hudba vždy „žila“ v rôznych kontextoch, v ktorých sa rôznym spôsobom zvýznamňovala; hudbu teda nie je vždy vhodné vnímať iba ako samu osebe. Na pochopenie napríklad istých hudobných javov, kompozičných riešení, hudobnej inštrumentácie a pod. je dobré poznať aj mimohudobné aspekty, ktoré spoluvytvárali túto hudbu, pretože skladatelia k nim pri svojej tvorbe prihliadali – napr. inštrumentáciu okrem iného určovalo, na aký cieľ bola skladba komponovaná. Iné hudobné nástroje sa využili, keď išlo o hudobné predstavenie v exteriéri pri hlučnej spoločnosti a iné sa mohli využiť, keď išlo o malé salónne predstavenie v kruhu niekoľkých poslucháčov. To, ako konkrétnu hudbu počujeme, determinujú naše predchádzajúce recepčné skúsenosti, náš hudobný vkus – osobné hudobné preferencie, hudobná výchova, hudobné vzdelávanie. Naše vnímanie konkrétnej hudby však ovplyvňuje aj to, aké kontexty si v rámci hudobnej recepcie všímame a na koľko hudobných vrstiev a aspektov sústredíme svoju pozornosť.

Podstatné je aj to, ako sa hudba počúva, a nielen to, z čoho sa skladá alebo čo obsahuje.

To, ako recipienti vnímajú hudobné skladby, je spôsobené „typom“ počúvania hudby, ktorý majú osvojený. Typický spôsob recepcie v súčasnosti ovplyvňujú najmä masovokomunikačné prostriedky, prostredníctvom ktorých sa hudba začala šíriť obrovským tempom a zvýšila sa potreba (ale aj možnosť) kvalitne a prepracovane masovo prezentovať hudobné skladby a ich interpretov.

Keďže súčasný priemerný recipient nie je zvyknutý dlhšie aktívne počúvať hudbu a keďže hitové piesne majú byť komerčne úspešné, vznikla potreba tvoriť skladby s trvaním do  štyroch minút. Preto cyklické hudobné formy (napr. sonáta), ktoré vyžadujú dlhšie sústredenie, nie sú v hitových piesňach použiteľné. To isté platí aj o výberoch hitových skladieb z oblasti vážnej hudby – tu  sa využívajú iba vybrané časti či dokonca úseky diel vážnej hudby, napr. z opier iba jednotlivé árie, zo symfónií vybrané časti. Teda aj diela vážnej hudby podliehajú tejto tendencii spôsobu recepcie. Jednotlivé recepčne najobľúbenejšie časti skladieb sa kvôli poslucháčom vytrhávajú z kontextov a stávajú sa hitmi. Bežné je, že recipient, ktorý pozná vybrané hitové operné árie a obľubuje ich, nikdy nepočul celú operu.

Ak súčasní tvorcovia chcú, aby bol ich produkt, hudobná skladba, komerčne úspešná, musia ju vhodne prezentovať verejnosti. Hudba prestala byť sama osebe pre mnohých recipientov dostačujúca. Piesne v súčasnosti treba „prikrášliť“ videoklipmi, prezentáciou ich interpretov a pod.

V intenciách recepčnej estetiky R. Beličovej sa v tomto kontexte vynárajú slovné spojenia autonómna hudba (akákoľvek znejúca hudba počúvaná ako hudba, počúvanie hudby samej bez recipovania mimohudobných vnemov) a heteronómna hudba: „Pojem heteronómna hudba je odvodený z heteronómnej povahy „účelových“ hudobných objektov... Funkčne heteronómnou je teda hudba tanečná, filmová, scénická, meditatívna, liturgická, hudba v reklame alebo akákoľvek iná hudba, ktorej znenie je späté s mimohudobným účelom. Za istých okolností, v závislosti od auditívneho prostredia, môže získať heteronómne (účelové) charakteristiky akákoľvek hudba, a to i hudba tradične považovaná za umeleckú.“

Pre mnohých mladých ľudí, sú klipy k piesňam či imidž ich obľúbeného interpreta hudby veľmi dôležité, pričom najväčší pôžitok majú vtedy, keď počúvajú piesne spolu so sledovaním klipov, a naopak: keď počúvajú pieseň, ku ktorej klip nikdy nevideli, začnú sa im často vytvárať v mysli vizuálne predstavy, príbehy.

Recepcia hudby v súčinnosti s nehudobnými vnemami je vnímanie hudby heteronómne. Ak by recipient, ktorý obľubuje takýto spôsob recepcie, počúval napr. skladbu od Ludwiga van Beethovena, je pravdepodobné, že by na ňu uplatnil rovnaký spôsob recepcie, aký „používa“ na piesne populárnej hudby, teda vnímal by ju heteronómne. V mysli by sa mu mohli vytvárať vizuálne predstavy (synestézia), ktoré by mu „nahrádzali“ skutočné vizuálne vnemy.

Každú hudbu teda možno vnímať autonómne, ale aj heteronómne.

Mnohí recipienti majú tendenciu vnímať hudobné skladby, ktoré si obľúbili, ako hitové.

Poslucháči radi vyhľadávajú hudobné produkty, ak sú niečím veľmi výrazné. Táto osobitosť je však veľakrát prvoplánová (ustavičné, netvorivé uplatňovanie napr. romantizujúcich tendencií). Takíto recipienti vyhľadávajú iba „hity“ a zároveň majú tendenciu vnímať všetky hudobné kompozície, ktoré si obľúbili, ako hity.      

Predkladaná učebnica je výsledkom tvorivého úsilia ôsmich autorov, ktorí sa vo svojich textoch sústredili na interpretačné uchopenie vybraných hudobných prejavov a vsadenie týchto interpretačných pohľadov do metodických súvislostí. Jednotlivé kapitoly obsahujú interpretačné a informačné pasáže: v nich autori dávajú čitateľovi rozličné informácie týkajúce sa danej témy a dielo interpretačne „uchopujú“ v rámci ich interpretačného zámeru; ďalej obsahujú konkrétne metodické námety a metodickú prípravu; vybrané texty metodickú prípravu neobsahujú, ale celková ich podoba je metodická, tvorba konkrétnej metodickej prípravy v ich prípade zostáva na tvorivosti učiteľa. Aj v prípade textov, ktoré metodickú prípravu obsahujú, treba upozorniť na to, že uvádzané metodické prípravy, ktoré boli odučené v praxi prostredníctvom skúsených učiteľov, sú iba jednou z možností, ako možno danú tému uchopiť a odučiť v praxi. Majú teda slúžiť ako inšpirácia a praktická ukážka toho, ako je možné dané témy odučiť. Témy sú v textoch jednotlivých kapitol spracúvané tak aby umožnili či inšpirovali aj k ďalším konkrétnym pedagogickým uchopeniam. Učiteľ si vždy môže zvoliť iný aspekt daných tém a tomu sa na vyučovaní venovať s ohľadom na cieľ konkrétnej vyučovacej hodiny. V rámci jednotlivých kapitol sú uvedené aj odkazy na rozličné webové stránky vzťahujúce sa svojím obsahom k daným témam a odkazy na použitú a výberovú odporúčanú literatúru – výberová odporúčaná literatúra umožní čitateľovi v prípade záujmu rozšíriť si vedomosti v rámci konkrétnych tém.

Na tvorbe učebnice sa podieľali odborníci z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – PhDr. Milan Michalec, PhD., a doc. PhDr. Renáta Beličová, PhD., ktorá je autorkou koncepcie recepčnej hudobnej estetiky; z Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave – Mgr. art. Tomáš Boroš, ArtD., PhD.;  z Katedry teórie hudby Hudobnej a tanečnej fakulty Vysokej školy múzických umení v Bratislave – PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD., ktorí sa na vysokej škole zaoberajú problematikou interpretácie hudobného diela. Do autorského kolektívu patrí aj bývalý interný doktorand ÚLUK FF UKF v Nitre PhDr. Ľubomír Pavelka, PhD. Ďalším autorom je člen Společnosti pro hudební výchovu ČR a hudobný pedagóg Mgr. Jakub Kacar ako aj doktorand Katedry hudobnej výchovy Pedagogickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Mgr. art. Nikolaj Nikitin a v neposlednom rade autorka koncepcie Praktickej estetiky prof. PhDr. Marta Žilková, PhD. 

Autorský kolektív bol koncipovaný tak, aby boli v ňom zastúpení skúsení vedecko-výskumní pracovníci, autori s dlhoročnými skúsenosťami v tvorbe metodických materiálov, vysokoškolskí pracovníci mladšieho aj stredného veku, pričom väčšina autorov aj aktuálne v praxi vyučuje na základnej umeleckej škole. Toto autorské zoskupenie i to, že jednotlivé témy boli odučené v praxi, umožnilo precíznu kontrolu textov uverejnených v učebnici  z odborného aj metodického hľadiska a prepojenie s potrebami praxe. 

 

Milan Michalec a kol.: Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 2 - O interpretácii heteronómnej hudby

Vysokoškolská učebnica Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 2 – O interpretácii heteronómnej hudby uvádza do interpretačných a metodických súvislostí diela tzv. heteronómnej hudby – vychádzajúc z koncepcie recepčnej hudobnej estetiky Renáty Beličovej a praktickej estetiky Marty Žilkovej. Koncepčne tak dopĺňa vysokoškolskú učebnicu Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 1 – O interpretácii autonómnej hudby, ktorá sa venuje autonómnej hudbe. V spomenutej učebnici 1 o autonómnej hudbe, ktorá je prvou z učebníc venovaných danému kontextu, nájde čitateľ aj širší teoretický úvod vysvetľujúci obšírnejšie metodické a odborné súvislosti vzťahujúce sa aj učebnici 2.

Spôsob počúvania a interpretovania hudby a často aj mimohudobné kontexty determinujú to, ako konktétnu hudbu vnímame – čím sa pre nás táto hudba stáva, čo v nej POČUJEME. Pri počúvaní tej istej hudby môžu mať rôzni poslucháči odlišný poslucháčsky zážitok: môžu si všímať – vnímať odlišné skutočnosti podľa poslucháčskych preferencií, keď svoju pozornosť zamerajú na odlišné aspekty skladby, ale aj podľa hĺbky a komplexnosti vnímania hudby. Adekvátny spôsob počúvania hudby, zameranie hudobného vzdelávania na rozvoj recepčných kompetencií žiakov, na vnímamie hudobného diela v čo najširších (aj mimohudobných) kontextoch (to býva pri heteronómnej hudby zvlášť potrebné) sú aspekty, ktoré môžu výrazne pomôcť tomu, aby žiaci nevnímali hudbu plytko, aby si uvedomili, že tá istá hudba môže byť interpretovaná inak, keď ju počúva malé dieťa, tínedžer, dospelý poslucháč, hudobne vzdelaná osoba či osoba s málo kultivovanými recepčnými návykmi a pod.

Žiaci hudobného odboru základných umeleckých škôl sa v rámci vyučovacieho procesu na predmete hudobná náuka zaoberajú rôznymi kompozíciami vážnej hudby. Takáto hudba je aj pre bežného žiaka ZUŠ niekedy menej aktuálna – veď vo voľnom čase veľa žiakov siaha po skladbách modernej populárnej hudby. Skladby modernej populárnej hudby sa ešte aj v súčasnosti na hodinách hudobnej náuky využívajú pomerne málo, pritom ich potenciál je pre tento kontext značný. Skladby totiž „hovoria“ hudobným jazykom, ktorý je pre mnohých mladých ľudí prirodzený. Žiak hudobného odboru ZUŠ by mal byť schopný verbálne interpretovať čo najširšie hudobné prejavy.

Táto učebnica prinesie v jednotlivých kapitolách rozsiahlejšie interpretačné a vysvetľujúce pasáže, ktoré majú byť čitateľovi inšpiráciou, ako rôznorodo sa dá nad danými témami uvažovať, čo všetko si možno na nich všímať a ako komplexne na dané témy nahliadať. Ďalej obsahuje konkrétne metodické námety a metodické prípravy, ktoré majú slúžiť na ukážku, ako možno s témami pracovať v rámci edukačného procesu. Všetky navrhované vyučovacie hodiny boli odučené v praxi v rámci hudobnej náuky na základných umeleckých školách. 

Počúvanie, vnímanie a následná interpretácia hudby sú „zručnosti“, ktoré si treba cibriť, uvedomelo rozvíjať. Učiteľ, ktorý sa sústredí na rozvoj týchto aspektov u svojich žiakov, má široké možnosti ako napomôcť svojim žiakom. Dnešní žiaci počúvajú hudbu vo veľkej miere – netreba ich teda viesť k tomu, aby viac počúvali, treba ich naučiť (ako) počúvať. To následne môže vyvolať to, aby si žiaci začali vyberať čoraz kvalitnejšiu hudbu, hudbu, ktorá ich ušiam poskytne viaceré hudobné podnety.

Interpretácie uvedené v učebnici majú ukázať možnosti interpretačného uchopenia daných diel – samozrejme, možností je oveľa viac. Učiteľ môže využiť interpretácie, metodické námety či metodickú prípravu pri príprave svojej hodiny, prípadne môže vypracovať vlastnú interpretáciu.

Táto učebnica upriamuje pozornosť na verbálnu hudobnú interpretáciu v kontexte praktickej estetiky (M. Žilková), ktorá prepája teóriu s praxou, a na recepčnú hudobnú estetiku (R. Beličová), ktorá kladie dôraz na rozličné aspekty počúvania hudby, pričom textová zložka má nabádať k praktickému počúvaniu a interpretovaniu hudby. Dôležitou súčasťou učebnice sú teda odkazy na hudobné ukážky – hudba sama. Bez dostatočnej recepčnej skúsenosti v počúvaní hudobnej produkcie stráca štúdium hudby zmysel.

Vysokoškolskú učebnicu pripravilo päť autorov, ktorí vo svojich textoch interpretačne, metodicky atď. spracúvajú vybranú tému s využitím hudobných ukážok na výučbu v rámci predmetu hudobná náuka.

Jednotlivé texty obsahujú rozsiahlejšie interpretačné a informačné pasáže, konkrétne metodické námety a odporúčania učiteľom, ktoré majú inšpirovať a priniesť možnosti metodického a interpretačného spracovania vybraných tém. Niektoré texty obsahujú aj metodickú prípravu, iné ostávajú na tvorivosti učiteľa.

Učebnica ďalej obsahuje použitú a odporúčanú literatúru, webové stránky, ktoré môžu byť ďalšou pomôckou na ešte podrobnejšie priblíženie daných tém.      

Na odporúčanú hudbu alebo na hudobné ukážky, ktoré sú v učebnici interpretované, odkazujú kľúčové slová. Ak ich užívateľ zadá napr. do vyhľadávača na serveri YouTube, zobrazia sa mu želané hudobné ukážky, ktoré si môže vypočuť.

Autori v predloženom texte využívajú prístupy a metodiku uvažovania tzv. nitrianskej školy – v tejto učebnici sa kladie dôraz na osobné vnímanie umeleckého diela. Umelecké prejavy sa neskúmajú ako externé umelecké prejavy, dôležitý je ich výraz, ktorý majú u jednotlivca.

Vysokoškolská učebnica je určená najmä budúcim pedagógom hudobnej náuky v rámci hudobného odboru na základných umeleckých školách – vysokoškolským študentom študijných programov s hudobnou výchovou alebo estetickou výchovou, ako aj pedagógom základných umeleckých škôl; učebnica je vhodná pre študentov štvorročných gymnázií vo vzdelávacej oblasti umenie a kultúra, využije sa napr. v predmetoch umenie a kultúra, estetická výchova, dejiny umenia; ďalej pre študentov osemročných gymnázií ako učebná pomôcka na predmety umenie a kultúra, hudobná výchova a výchova umením.

Autormi textov tejto učebnice sú odborníci z Ústavu literárnej a umeleckej komunikácie Filozofickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre – Mgr. Martin Boszorád, PhD., doc. Mgr. Juraj Malíček, PhD., PhDr. Milan Michalec, PhD., a Mgr. Peter Oravec, PhD., ktorí sa v rámci svojho výskumu o. i. zaoberajú problematikou interpretácie hudobného diela. Do autorského kolektívu patrí aj absolventka štúdia estetickej výchovy na uvedenom pracovisku (v kombinácii s učiteľstvom anglického jazyka a literatúry) Mgr. Veronika Flaškárová.

V autorskom kolektíve sú teda zastúpení odborníci s dlhoročnými skúsenosťami aj z oblasti tvorby metodických materiálov, vysokoškolskí pedagógovia stredného aj mladšieho veku. Prepojenie s praxou zabezpečilo odúčanie navrhovaných interpretačných a metodických prístupov v praxi prostredníctvom učiteľov z praxe. Táto štruktúra umožnila precíznu kontrolu vznikajúcich textov, a to z odbornej i z metodickej stránky, ale i prepojenie s praxou.

Interpretácie hudobných diel uvedené v tejto publikácii vychádzajú z konkrétnych ukážok, ktoré sú vybrané na základe učebných osnov predmetu hudobná náuka. Interpretácie sú súčasťou metodických príprav a ďalších metodických námetov práce s hudobným dielom.

Publikácia je zameraná na 1. až 3. ročník druhej časti I. stupňa základného štúdia nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania ZUŠ – ISCED 2B vyučovacieho predmetu hudobná náuka. Je využiteľná aj ako doplnková literatúra pre 4. ročník uvedeného štúdia. Pre štyri ročníky výučby predmetu hudobná náuka neexistujú dosiaľ žiadne metodické príručky a pre štvrtý ročník chýba aj učebnica. Metodický materiál pre študentov a učiteľov pri výučbe hudobnej náuky sa preto ukazuje ako potrebný. Keďže predmet hudobná náuka navštevujú povinne všetci žiaci hudobného odboru vo všetkých ročníkoch prvej aj druhej časti I. stupňa základného štúdia, predpokladá sa, že metodický materiál využije veľké množstvo potenciálnych príjemcov – študentov i učiteľov.  Kvôli uvedenému sa ukázalo ako potrebné realizovať výsledky výskumu v tejto oblasti a vypracovať vysokoškolskú učebnicu s metodickou náplňou pre študentov učiteľských aprobácií v kombinácii s hudobnou výchovou a pre učiteľov predmetu hudobná náuka druhej časti I. stupňa základného štúdia nižšieho sekundárneho umeleckého vzdelania ZUŠ. Keďže pre záverečný ročník I. stupňa základného štúdia nebola vydaná ani učebnica a ani metodické príručky a tento ročník nie je spracovaný ani v učebných osnovách, bude časť interpretácií hudobných ukážok v učebnici venovaná práve tomuto ročníku ako doplnková literatúra.

V učebnici sú uvedené metodické materiály a interpretácie, v ktorých sú vypracované konkrétne spôsoby a nápady, ako možno pracovať s vybranými hudobnými ukážkami v kontexte metodiky. Cieľom interpretácií je ukázať inovatívne metodické prístupy v práci s umeleckým dielom využiteľné na predmete hudobná náuka.

Ide o novú metodiku v kontexte výučby predmetu hudobná náuka v ZUŠ (i keď už prebehli overenia tejto metodiky v praxi v rámci hudobnej náuky vo viacerých základných umeleckých školách) v rámci grantového projektu KEGA č. 034UKF-4/2015 s názvom Inovácia metodiky hudobnej edukácie vo výučbe základných umeleckých škôl v kontexte recepčnej hudobnej estetiky – vedúci riešiteľ PhDr. Milan Michalec, PhD. A tak vychádzajú  dve vysokoškolské učebnice s metodickým zameraním, v ktorých sú spracované vybrané vhodné hudobné ukážky. Ak by sa táto metodika osvedčila a stretla so záujmom širokej študentskej, učiteľskej a žiackej verejnosti, v rámci ďalšieho projektu by sa vypracovali metodické príručky samostatne pre každý ročník štúdia.

Nitriansky vedecko-výskumný Ústav literárnej a umeleckej komunikácie FF UKF v Nitre sa už takmer dve desaťročia podrobne venuje teórii interpretácie umeleckého diela. Metodológia nitrianskej estetiky je východiskom v metodickom uvažovaní o hudobnom diele. Snahou autorov je funkčne prepojiť recepčnú hudobnú estetiku s praktickou estetikou (priamy kontakt s hudobným dielom, metóda interpretácie, tvorivé aktivity prehlbujúce poznávanie hudobného diela atď.).

Anotácia originálnych výsledkov riešenia projektu v anglickom jazyku

Annotation

 

Milan Michalec : Ode to Joy a Bit Differently (The introduction to the main types of musical forms)

The textbook written by Milan Michalec in close cooperation with the composers Matej Sloboda, Lenka Novosedlíková and Peter Javorka contains music material for university students.

The textbook with a CD focuses on selected basic musical forms. In order to promote better reception of readers, the authors have decided to use only one music theme, a well-known Ode to Joy by Ludwig van Beethoven and to present specific music-stylistic means typical for individual musical forms. This approach enables the students – and their pupils in the future, to better concentrate on the subject of basic form types since they do not have to get used to different music themes as they proceed in the book. The authors of the textbook believe that this would make the reception of the studied material much easier.

Teachers in their practice experience the lack of suitable music samples directly related to the presented themes. The authors’ approach thus establishes a music element which unites the lessons throughout the school year. The theme of Ode to Joy has been selected on the basis of direct experience of practicing teachers who considered it suitable and interesting for their learners.

Interpretations of selected compositions focus on their meaning, thematic and music structures and other aspects. In order to interpret the form of the music work in various ways, the theme of Ode to Joy, the fourth part of Beethoven’s Symphony No. 9, has been chosen. Concentration on the distinctive theme in various interpretations enables learners to understand musical forms in an easier way, as they will get familiar with the melody via repeated listening and they will be able to notice and concentrate on differences of particular music expression of the authors of compositions and music interpretations.

The textbook presents interpretations of seven musical compositions; namely, Beethoven’s Symphony No. 9 and six compositions created specifically to be used in the book. The piano pieces are not very demanding in terms of the complexity and difficulty of performance. As a result, any teacher or a skilled learner should be able to play them, or their parts. 

The textbook contains interpretations and analyses of the following samples composed in basic musical forms: 1. song, 2. variation, 3. sonata, 4. rondo, 5. fugue, 6. impromptu.   

The publication addresses primarily the students of aesthetics and art education, as well as the students of music education and music teachers at primary schools, secondary schools and art schools.

The study programmes of aesthetics and aesthetic education contain several obligatory courses (music history, chapters on Slovak music, art workshops, interpretation of music, etc.) which deal with classical music. Students often lack proper music knowledge and awareness and their experience of music is usually limited to the mainstream production of modern popular music. As a result, classical music can be very challenging for them and they often struggle to interpret it. The textbook’s aim is to help to initiate the first contacts of students with the compositions of selected musical forms.   

An experienced listener finds and identifies specific meanings (motifs, themes, exposition, structure, etc.) in a musical composition. Reception of classical and jazz music requires that special attention should be paid to the mentioned meanings. It is true that recipients who are not able to decipher specific music meanings of classical and jazz music lose their interest in such music as it becomes for them too difficult and therefore incomprehensible. The authors of the textbook are convinced that exploration of specific music meanings of compositions (for instance the classical music pieces of Classicism and Romanticism) promotes and enriches aesthetic experience. “Listening” to specific music meanings of the compositions is one of the crucial keys to their understanding and appeal.

The textbook explains basic principles how to study musical forms and their specific attributes are shown via the close study of selected examples. It is assumed that to comprehend musical forms it is essential to listen to the rich variety of musical compositions of major forms. Learners can fully understand the dynamic aspect of musical forms only in this way. The textbook focuses primarily on the static aspect of musical forms. It is important, however, to encourage students to study dynamic aspects of the forms as well.     

 

The Current Trends and Perspectives in Music Education

The compendium of papers The Current Trends and Perspectives in Music Education focuses on topics revolving around contemporary issues of music education. The compendium offers an overview of various approaches towards music education and proposes the latest knowledge in the field. Different Slovak musicologists, aesthetes of music, music theoreticians, music pedagogues, active artist and PhD. candidates from internal and external environment. The contribution of the compendium are new findings in the research of current trends, needs and perspectives in music education. The structure and focus of the papers in the compendium points towards important trend in the development of music education, more precisely on employing interdisciplinary approach in music education, inter-connectedness of study fields, integration tendencies, inter-semiotic potential of works of art, the need for a receptive approach to music, the perception of music education as “a game”, emphasizing creativity, improvisational approaches, receptive recognition of auditive environment etc. New possibilities thus open to music education – employment of information technologies, new media, interdisciplinary contexts, techniques of improvisation etc. It becomes apparent that it is necessary to focus on the cultivation of receptive skills of students and pursue the development of their listening approach to music – on an education to active listening.

 

Milan Michalec et al.: Interpretation of music in Theory of Music 1 – On the interpretation of autonomous music

An academic course book Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 1 - O interpretácii autonómnej hudby [Interpretation of music in Theory of Music 1 – On the interpretation of autonomous music] is an introduction to the interpretative and methodological contexts of the works of autonomous music. The course book is based on the concepts of reception-aesthetics of music developed by Renáta Beličová and practical aesthetics by Marta Žilková. Based on these concepts, the publication is a suitable companion to the academic course book Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 2 – O interpretácii heteronómnej hudby [Interpretation of music in Theory of Music 2 – On the interpretation of heteronomous music] the focus of which is on heteronomous music.    

The course book contains interpretations of selected works of art as well as specific methodology and approaches used in their interpretation. It is intended primarily for the university students of the teacher training programmes of Music Education and the teachers of Theory of Music.

Interpretations of music mentioned in the course book are based on specific samples selected in accordance with the teaching plans for Theory of Music. Interpretations are part of methodological preparations and other methodological issues concerning the study of music.

As mentioned before, the course book aims primarily at the university students of the teacher training programmes of Music Education and the teachers of Theory of Music at primary art schools. The publication focuses on the learners from the first to the third year of the second part of the first degree of primary study of lower secondary art education of primary art schools (ISCED 2B) of Theory of Music. It can be also used as supplementary material in the fourth year of the above mentioned study. No methodological handbooks for Theory of Music have been published so far and there is no course book for the fourth year available. Because of that, any methodological materials for students and teachers are pertinent and much appreciated.

Theory of Music is attended obligatorily by the learners of music in all years of the first and second part of the first degree of primary study. It is assumed, therefore, that methodological material will find many recipients among students and teachers. The publication can be used as supplementary study material by learners, students and teachers of the subjects Education through Art and Art and Culture, and teachers of the subject of music education at primary schools. 

At present, course books for Theory of Music published from 2004 to 2007 are used from the first to the third year in the second part of the first degree of primary study of the lower secondary art education at primary art schools (ISCED 2B). These course books correspond to the teaching plans from 1995 which are still valid. They contain samples and ideas for teaching, yet without methodological approaches. Since their publication, there have been no methodological handbooks published which would help teachers to use them effectively in class.  

First degree of primary study takes eight years; the lessons of Theory of Music end in the seventh year. In the final year of the first degree, Theory of Music is taught as preparation for the entrance exams at secondary art schools. There are neither course books, nor methodological handbooks for the final year available. Even more, teaching plans do not contain any information about the content of teaching. 

In 2008, the Ministry of Education of the Slovak Republic approved alternative teaching plans called Teaching Plans for Theory of Music – Project Education. Methodological handbooks based on the method of project teaching were published but no course books appeared. Since former teaching plans are still valid, teachers can choose what methodology they prefer.

For these reasons, it was essential to conduct research and write an academic course book with methodology which can be used by students of the teacher training programmes of Music Education and the teachers of Theory of Music in the second part of the first degree of primary study of the lower secondary education at primary art schools. Since there has been neither course book nor methodological handbook published for the final year of the first degree of primary study and teaching plans do not cover it, some interpretations of music samples in the course book can be used as supplementary material in this year of study.  

The Institute of Literature and Artistic Communication at the Faculty of Arts of Constantine the Philosopher University in Nitra has been researching the theory of aesthetic interpretation for almost two decades. Methodology of ‘the Nitra aesthetics’ forms the basis for methodological thought about musical works in the course book. The aim of the authors is to combine reception-aesthetics of music with practical aesthetics (direct contact with the work, methods of interpretation, creative activities which deepen understanding of music work, etc.). The aim of the course book is to produce innovative methodological solutions for interpretation of selected music samples, chosen in accordance with the teaching plans.

The course book contains methodological materials and interpretations in which readers find a wide range of activities and ideas how to use selected music samples in class. The aim of interpretations is to show how diverse innovative methodological approaches can be effectively used in practice.

New methodology has been prepared within the context of teaching Theory of Music at primary art schools in the framework of the project KEGA n. 034UKF-4/2015 Innovation of methodology of music education at primary art schools in the context of reception-music aesthetics led by PhDr. Milan Michalec, PhD. It should be mentioned that some verification of methodology has already been done at a few primary art schools. As the output of the project, two academic course books focused on methodology are published. In case the methodology proves effective and meets wide interests of students, teachers and learners, methodological handbooks for each year of study will be prepared in a future project.

Specific topics (and scopes of topics) elaborated in the publication are based on the approved teaching plans for schools. The scope of the topics is wide and it is possible to use them – after some modification – to teach music-theoretical concepts, rhythmic and improvisational exercises, singing and intonation exercises, auditory analysis and listening to music. The topics are based either on the teaching plans for schools for Theory of Music or they belong to extended study in the final year of Theory of Music classes. Due to the complexity of covered topics and due to the fact that the publication puts an emphasis on the need of complex work with the music samples at lessons, specific management of teaching and exact content of the lessons can be modified by a teacher’s creativity. It is important to modify the lessons according to the aims and thematic goals of the teachers in their practice and manage them individually according to the needs and requirements of the school.           

The course book elaborates the scientific thought and methodology of the Nitra School, most well-known thanks to the research into linguistics and aesthetics. Its research, however, also deals with the visual art, theatre and music and highlights personal reception of the work of art. Artistic expressions are not studied as external artefacts but attention is paid to the aspects perceived by an individual. It is important to mention Tezaurus estetických výrazových kvalít [Thesaurus of Aesthetic Expression Qualities], the dictionary of fundamental importance for the Nitra School of aesthetics and their approach to the study of art, edited by Ľubomír Plesník.

The course book is also based on the concept of practical aesthetics elaborated by Marta Žilková that combines the results of aesthetic-theoretical research with practice. Authors also use the concept of reception-aesthetics of music by Renáta Beličová who emphasizes various aspects in the field of reception of music.

The issues of reception and interpretation of music in teaching process are extremely significant today. It is important to learn what kind of music is popular but also how it is listened.  The way how music is listened – how the music work is received – creates personal meaning for the listener. Verbal interpretation of music and perception of music works in wider (even non-music) contexts are important and need our attention. 

Many learners of music at primary art schools who attend music lessons (considering the difference between music education and teaching music) listen to popular music (mainstream popular music in particular) actively outside the class. Such music is dominant part of their playlists and can be heard in the media, cafes, almost everywhere. Music is usually received passively, as background music.   

Although learners of music at primary art schools study diverse compositions of classical music, their receptive and interpretative skills do not develop as their interest in such music is very low. They think classical music is uninteresting and belongs purely to the past. Since they listen mostly to modern popular music in their everyday music life, they expect to find similar music-sound experience with classical music. It is obvious, however, that the music language and music poetics of classical music are different and contain different music meanings.        

If listeners apply the same means of reception to classical as to mainstream popular music, and interpret them accordingly, they cannot process classical music adequately and immerse in its deeper meanings. Such listeners do not discover the subject matter of classical music; they do not appreciate its fascinating, alluring and original qualities. Comparing classical and popular music unconsciously, the listeners perceive just the surface of classical music. Since classical music offers different perceptions, it brings inner satisfaction to its listeners only rarely.

This course book offers extensive interpretative and explanatory texts which inspire readers to approach specific topics in a variety of ways, it informs what details one should pay attention to and how to cover the topics in a complex way. It also contains specific methodological ideas and preparations which may be used as samples of activities in teaching process. All proposed lesson plans had been tested in practice within the lessons of Theory of Music at primary art schools.

Listening, perception and interpretation of music are ‘skills’ which need be developed consciously and systematically. Teachers who focus on the development of such skills of their learners have a wide range of possibilities how to achieve this goal. Modern learners listen to music a lot and there is no need to motivate them to listen more. What is important, however, is to instruct them how to listen and encourage them to choose music of high quality which would offer them diverse music impressions.

Interpretations presented in the course book show the possibilities how to approach selected music works. Of course, there are many other possibilities for creative and effective work. Teachers can use interpretations, methodological inspirations and methodological recommendations how to prepare their lessons directly from the course book, but they are also free to modify them to fit special needs of their learners. 

The effective use of the course book relies on practical listening to music. Readers find many references to recommended music samples and texts are fully comprehended only after the listening activity. It is insufficient to study the text without listening to relevant music samples.  

The authors of the course book do not take into account only the music-theoretical perspective but also the aspect of aesthetics. The work of art is studied and appreciated in wider contexts. Attention is paid to the history of music, social milieu of its origin, philosophical context, etc. Using such perspective, the course book attempts to suggest that music has always ‘lived’ in many contexts which supplied it with meaning. It is, therefore, impossible to appreciate music per se.  For instance, to understand specific music phenomena, compositions and instrumentation, it is useful to be familiar with non-music aspects which co-create the musical composition. Instrumentation, for example, determines the aim of the composition. Musical instruments used in the performance outdoors, in noisy environment differ from the instruments used for small parlour performances for few listeners. How we perceive specific music depends on our previous reception experience, our music taste, personal preferences, music education and knowledge about music. Our perception is also determined by the contexts we concentrate on and by the number of music layers and aspects in our focus. 

How recipients perceive musical compositions depends on the ‘type’ of listening they practice. A typical mode of modern listening is determined by the mass media means of communication and the fact that music started to spread rapidly and raised the need to present musical compositions and their interpreters in a captivating way.  

Since modern average listeners are not used to listen to music for longer periods of time and since modern popular songs are expected to be commercially successful, musical compositions of the maximum length of four minutes have started to appear. For this reason, the cyclic musical forms (e.g. sonata) which require longer time of listening and concentration cannot be used in modern popular songs. The same is true about the selection of popular compositions of classical music. In this case only selected parts or sections of the works are used, for instance selected arias of opera or parts of symphonies. It is obvious that compositions of classical music are also subject to this type of reception. To meet the requirements of listeners, most popular parts of compositions are taken out of their former contexts to become hits. It is common that recipients who recognize some popular opera arias and enjoy them never heard the whole work.     

If modern composers want their products to be commercially successful, they have to present them for the public in an interesting way. Music as such has ceased to satisfy recipients. Modern songs need be ‘embellished’ with videos, presentations of interpreters, etc.

The terms autonomous music (any music which is listened to as music, listening to music without listeners’ reception of non-music perceptions) and heteronomous music used in the reception aesthetics of Renáta Beličová are relevant also for the context we have been discussing: “The term heteronomous music is derived from the heteronomous nature of musical objects with ‘special-purpose’… Dance music, film music, scenic music, meditative music, liturgical music, music in advertising and any other music that is connected with non-music purpose is functionally heteronomous. In certain conditions, depending on the auditory environment, any music may acquire heteronomous (special-purpose) characteristics, even music which is commonly considered artistic.”

Music videos and public image of their favourite interpreter are very important for many young people. They enjoy music most when they watch a video or when they listen to the song they never heard before they often start to visualise the content.  

In heteronomous reception music and non-music perception is combined. If recipients who enjoy this kind of reception listen to the composition by Ludwig van Beethoven, it is likely that they would apply the same mode of reception as they ‘use’ for popular music. As a result, they perceive Beethoven’s music as heteronomous. Visual (and synesthetic) images might be formed in their minds which ‘replace’ real visual percept.  

Many recipients perceive their favourite musical compositions as music hits. Listeners usually search for music products which are somehow distinctive. This feature is, however, often superficial (e.g. non-creative use of romanticising tendencies). Such recipients are interested exclusively in ‘hits’ and have a tendency to perceive all their favourite compositions as hits. 

The course book is a result of the creative activity of eight authors who interpret selected music samples and use them in wider methodological contexts. Chapters in the course book contain interpretative and informative parts in which information concerning the selected topic is presented and the interpreted work is examined according to the interpretative intention of the author. The publication further contains specific methodological ideas and methodological preparation. Although some texts do not contain such preparation, the overall content is methodology-based and specific preparation depends on the teacher and his creativity. Even in case of texts with methodological preparation, it is important to point out that the activities outlined by authors are suggestions how to approach the topic and how to teach it in class. They should be used as inspiration and practical samples of the ways how the topics can be taught. The topics in the chapters are prepared to inspire further modifications by the teacher who can choose any aspect of the topics and elaborate it, depending on the goal of a specific lesson. Chapters also contain references to the internet sources related to the topics, references for further study and lists of cited and recommended literature.          

The course book has been prepared by the team of researchers from Slovak and Czech institutes: PhDr. Milan Michalec, PhD. and Doc. PhDr. Renáta Beličová, PhD., the author of the concept of reception-music aesthetics, both from the Institute of Literary and Artistic Communication, Faculty of Arts, Constantine the Philosopher University in Nitra; Mgr. art. Tomáš Boroš, ArtD., PhD. from the Department of Music Education, Faculty of Education, Comenius University in Bratislava; and PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD. from the Department of the Theory of Music, the Faculty of Music and Dance, Academy of Performing Arts, Bratislava. The mentioned researchers deal with diverse issues of the interpretation of music in their academic work. The team of authors also includes PhDr. Ľubomír Pavelka, PhD., a former PhD student at the Institute of Literary and Artistic Communication, Faculty of Arts, Constantine the Philosopher University in Nitra; Mgr. Jakub Kacar, music teacher and member of the Society for Music Education in the Czech Republic; Mgr. art. Nikolaj Nikitin, a PhD student at the Department of Music Education, Faculty of Education, Comenius University in Bratislava and Prof. PhDr. Marta Žilková, PhD., the author of the concept of practical aesthetics.    

The team consists of authors who are experienced multidisciplinary researchers, scholars with long-term practice in writing methodological materials and young university teachers and academics. It is important to add that most authors work at primary art schools and they tested the material presented in the course book in their teaching practice there. This also guarantees professional and methodological quality of the material as well as its verification in practice. 

 

Milan Michalec et al.: Interpretation of music in Theory of Music 2 – On the interpretation of heteronomous music

An academic course book Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 2 - O interpretácii heteronómnej hudby [Interpretation of music in Theory of Music 2 – On the interpretation of heteronomous music] is an introduction to the interpretative and methodological contexts of the works of heteronomous music. It is based on the concepts of reception-aesthetics of music developed by Renáta Beličová and practical aesthetics by Marta Žilková. Conceptually, it is a suitable companion to the academic course book Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 1 - O interpretácii autonómnej hudby [Interpretation of music in Theory of Music 1 – On the interpretation of autonomous music] which introduces autonomous music. In the course book on autonomous music readers find an extended theoretical introduction which clarifies methodological and technical contexts used in the course book on heteronomous music.

How music and non-music contexts are perceived and interpreted affects its meaning and what listeners HEAR in it. Listening to the same music may result in a completely different music experience among listeners since each listener focuses on different aspects based on their preferences and on the depth of their perception. Adequate listening and emphasis on the development of receptive competencies of learners and on the perception of music works in wider (also non-musical) contexts (which is particularly important in case of heteronomous music) in music education help learners perceive music deeply and understand that the same piece of music can be interpreted differently, depending on the age of listeners, their music education, etc.   

Learners of music at primary art schools study a wide range of compositions of classical music. Classical music is, however, often less popular than modern popular music among average learners. On the other hand, songs of modern popular music are used in Theory of Music rather rarely, although their potential to attract the learners is evident. Such compositions ‘communicate’ in their own music language which is natural for many young people. It is also true that learners of music at primary art school should know how to interpret diverse music expressions.     

This course book offers extensive interpretative and explanatory texts which inspire readers to approach specific topics in a variety of ways, it informs what details one should pay attention to and how to cover the topics in a complex way. It also contains specific methodological ideas and preparations which may be used as samples of activities in teaching process. All proposed lesson plans had been tested in practice within the lessons of Theory of Music at primary art schools.

Listening, perception and interpretation of music are ‘skills’ which need be developed consciously and systematically. Teachers who focus on the development of such skills of their learners have a wide range of possibilities how to achieve this goal. Modern learners listen to music a lot and there is no need to motivate them to listen more. What is important, however, is to instruct them how to listen and encourage them to choose music of high quality which would offer them diverse music impressions.  

Interpretations in the course book show the possibilities how to approach selected music works. Of course, there exist many other choices for creative and effective work. Teachers can use interpretations, methodological inspirations and methodological recommendations how to prepare their lessons directly from the course book, but they are also free to modify them to fit special needs of their learners. 

The course book accentuates verbal interpretation of music specified in Marta Žilková’s practical aesthetics which effectively combines theory and practice, and Renáta Beličová’s reception-music aesthetics which puts an emphasis on many aspects of listening to music. Texts in the course book encourage practical listening and interpretation of music without which the study of music loses its effect and meaning. 

The course book has been written in close collaboration of five authors whose texts address selected topics by means of interpretation and methodology. Music samples related to the topics, the lists of cited and recommended literature and web pages are also mentioned in the text. Keywords refer to recommended music and music samples interpreted in the course book. If readers insert them in an internet search engine, they will easily find specific music samples.  

The authors of the course book use approaches and methodology of the Nitra School which highlights personal reception of the work of art. Artistic expressions are not studied as external artefacts but attention is paid to the aspects perceived by an individual.

The course book is intended primarily for future teachers of Theory of Music at primary art schools, university students of the study programmes of music and aesthetics and teachers at primary art schools in general. It can be also useful for the students of four-year grammar schools in the subjects related to art and aesthetics, such as Art and Culture, Aesthetic Education and History of Art. Students of eight-year grammar schools can use it as a teaching aid in the subjects of Art and Culture, Music Education and Education through Art. 

The authors of the course book are Mgr. Martin Boszorád, PhD., Doc. Mgr. Juraj Malíček, PhD., PhDr. Milan Michalec, PhD., and Mgr. Peter Oravec, PhD., specialists from the Institute of Literary and Artistic Communication, Faculty of Arts, Constantine the Philosopher University in Nitra, whose research includes diverse aspects of interpretation of music. The course book is co-authored by Mgr. Veronika Flaškárová, the graduate of Aesthetics and English at the above mentioned Institute. 

The team consists of authors who are experienced multidisciplinary researchers, scholars with long-term practice in writing methodological materials and young university teachers and academics. It is important to add that methodological material presented in the course book has already been tested by teachers in practice. This also guarantees professional and methodological quality of the material as well as its complex verification in practice.  

Interpretations of music in the course book are based on specific samples selected in accordance with the teaching plans for the subject of Theory of Music. Interpretations are part of methodological preparations and further methodological inspirations how to work with music in class.

The publication focuses on the learners from the first to the third year of the second part of the first degree of primary study of lower secondary art education of primary art schools (ISCED 2B) of Theory of Music. It can be also used as supplementary material in the fourth year of the above mentioned study. No methodological handbooks for Theory of Music have been published so far and there is no course book for the fourth year available. Because of that, any methodological materials for students and teachers are pertinent and much appreciated. Theory of Music is attended obligatorily by the learners of music in all years of the first and second part of the first degree of primary study. It is assumed, therefore, that methodological material in the course book will find many keen recipients among students and teachers.

For these reasons, it was essential to conduct research and write an academic course book with methodology which can be used by students of the teacher training programmes of Music Education and the teachers of Theory of Music in the second part of the first degree of primary study of the lower secondary education at primary art schools. Since there has been neither course book nor methodological handbook published for the final year of the first degree of primary study and teaching plans do not cover it, some interpretations of music samples in the course book can be used as supplementary material in this year of study.  

The course book presents methodological materials and interpretations in which readers find specific ways and ideas how to use selected music samples in class. The aim of interpretations is to show how innovative methodological approaches can be used effectively in practice.

New methodology has been prepared within the context of teaching Theory of Music at primary art schools in the framework of the project KEGA n. 034UKF-4/2015 Innovation of methodology of music education at primary art schools in the context of reception-music aesthetics led by PhDr. Milan Michalec, PhD. It should be mentioned that some verification of methodology has already been done at a few primary art schools. As the output of the project, two academic course books focused on methodology are published. In case the methodology proves effective and meets wide interests of students, teachers and learners, methodological handbooks for each year of study will be prepared in a future project.

The Institute of Literature and Artistic Communication at the Faculty of Arts of Constantine the Philosopher University in Nitra has been researching the theory of aesthetic interpretation for almost two decades. Methodology of ‘the Nitra aesthetics’ forms also the basis for methodological thought about musical works in the course book. The aim of the authors is to combine reception-aesthetics of music with practical aesthetics (direct contact with the work, methods of interpretation, creative activities which deepen understanding of music work, etc.).

Finančná dotácia z MŠVVaŠ SR v rámci KEGA

	Finančná dotácia z MŠVVaŠ SR v rámci KEGA	Kapitálové výdavky v €
Čerpané za celé obdobie riešenia projektu	9 347,00	0,00

Zoznam výstupov projektu za celé obdobie riešenia

Publikačná činnosť

Kód kategórie	Konkrétny výstup, názov (ISBN, počet strán a i.)
ACB	Michalec, Milan (100%); Beličová, Renáta (0%); Piaček, Marek (0%): Óda na radosť trochu inak. 2015
AED	Michalec, Milan (100%): Súčasné trendy a perspektívy hudobnej edukácie. 2016
ACB	Milan Michalec a kol.: Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 1 (O interpretácii autonómnej hudby). Vedúci autorského kolektívu: PhDr. Milan Michalec, PhD. Ďalší autori: doc. PhDr. Renáta Beličová, PhD., Mgr. art. Tomáš Boroš, PhD., ArtD., PaedDr. Eva Čunderlíková, PhD., Mgr. Jakub Kacar, Mgr. art. Nikolaj Nikitin, PhDr. Ľubomír Pavelka, PhD., prof. PhDr. Marta Žilková, PhD. Vysokoškolská učebnica. Nitra: UKF Nitra 2017, 272 s. ISBN 978-80-558-1242-7.
ACB	Milan Michalec a kol.: Interpretácia hudby v predmete hudobná náuka 2 (O interpretácii heteronómnej hudby). Vedúci autorského kolektívu: PhDr. Milan Michalec, PhD. Ďalší autori: Mgr. Martin Boszorád, PhD., Mgr. Veronika Flaškárová, doc. Mgr. Juraj Malíček, PhD., Mgr. Peter Oravec, PhD. Vysokoškolská učebnica. Nitra: UKF Nitra 2017, 158 s. ISBN 978-80-558-1245-8.
AFC	Beličová, Renáta (100%): Internal Ecology and Pedagogy of Music. 2017 Sofia : STEF92 Technology, 2017. ISBN 978-619-7105-97-1

Záverečné hodnotenie príslušnej komisie KEGA

Splnil ciele výborne.