Žatva na VPP v Kolíňanoch potvrdila význam moderných a udržateľných postupov

Tohtoročná žatva vo Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku (VPP) Slovenskej poľnohospodárskej univerzity, s. r. o., v Kolíňanoch sa niesla v znamení náročných klimatických podmienok. Hoci úrody vo viacerých plodinách nedosiahli úroveň minulého roka, výsledky niektorých komodít, najmä pšenice a repky olejnej, napokon prekonali pôvodné očakávania.

Žatva sa na farme v Oponiciach začala už 29. júna. Výsledky pestovania ovplyvnil najmä dlhodobý zrážkový deficit, slabé zimné zrážky a jarné sucho, ktoré sa podpísali pod hektárové výnosy aj kvalitu porastov.

„Minulý rok bol v mnohých oblastiach rekordný, poľnohospodári dosiahli vysoké úrody, napríklad pri jačmeňoch či ďalších hustosiatych obilninách. Tento rok máme nižšie úrody, hoci sme čakali ešte pesimistickejší scenár. Zaskočilo nás počasie, ako aj ceny agrokomodít, ktoré dlhodobo stagnujú. Vidno to najmä pri najrozšírenejšej slovenskej obilnine – mäkkej pšenici,“ uviedol konateľ VPP Pavol Findura.

Najlepšie výsledky podnik zaznamenal pri pestovaní pšenice. Priemerné úrody pšenice ozimnej dosiahli 6,0 tony z hektára, pšenice tvrdej 5,4 tony z hektára a pri niektorých porastoch pšenice mäkkej sa pohybovali od 3,5 až do 7,9 tony z hektára. Dobré výsledky priniesol aj jarný jačmeň so špičkovou sladovníckou kvalitou, ktorý dosiahol priemernú podnikovú úrodu 6,2 tony z hektára. Výnosy repky olejnej napokon tiež príjemne prekvapili, keď priemerná úroda dosiahla 3,7 tony z hektára.

Úrody jarného jačmeňa sa líšili podľa lokality. V Kolíňanoch dosiahli 4,9 tony z hektára, na farme v Oponiciach 6,2 tony z hektára. V čase spracovania informácie žatva na VPP ešte nebola úplne ukončená a na poliach zostávali posledné porasty pšenice a jačmeňa.

Podľa Pavla Finduru čelia slovenskí poľnohospodári náročnej situácii. Vysoké náklady na energie a krmivá sprevádza pokles výkupných cien mlieka, pričom extrémne sucho negatívne ovplyvnilo produkciu sena aj stav porastov kukurice určenej na siláž.

„Reálnou hrozbou pre chovateľov hospodárskych zvierat je nedostatok krmív. Staré zásoby sa poľnohospodárom rýchlo míňajú a očakáva sa nárast cien objemových krmív. Kukurica na mnohých miestach zaostáva v raste a jej tohtoročná siláž je vážne ohrozená. Na Vysokoškolskom poľnohospodárskom podniku sme minulý rok vytvorili zásobu krmív. Veríme, že predvídavé rozhodnutie nám pomôže vyhnúť sa problémom a vysokým nákladom, ktorým budú čeliť mnohí chovatelia hospodárskych zvierat,“ povedal.

Napriek náročným podmienkam VPP pokračuje v budovaní demofarmy ako moderného vzdelávacieho a inovačného centra. Jeho cieľom je prepájať teóriu s praxou a overovať nové technológie priamo v podmienkach poľnohospodárskej výroby.

Podnik dlhodobo uplatňuje technológie Strip-Till a No-Till, ktoré pomáhajú znižovať eróziu pôdy, efektívnejšie hospodáriť s vodou a podporovať tvorbu organickej hmoty. Zároveň sa zapája do projektov zameraných na udržateľné poľnohospodárstvo.

„V rámci konceptu Living Lab overujeme pásové striedanie plodín v kombinácii s agrolesníctvom, čo výrazne eliminuje vodnú eróziu. Zaujímavé výsledky prináša aj projekt Nenuphar, v rámci ktorého testujeme novú technológiu získavania živín – dusíka a fosforu – z odpadových vôd z mliekarenskej výroby. Vzniknuté biohnojivo z rias využívame pri pestovaní zeleniny. Nemenej významný je projekt zameraný na pásové pestovanie plodín, sledovanie biodiverzity a monitorovanie prevencie škôd spôsobených zverou,“ priblížil Pavol Findura.

Ako dodal, ambíciou Vysokoškolského poľnohospodárskeho podniku je naďalej predstavovať poľnohospodárom dlhodobo udržateľné spôsoby hospodárenia, ktoré prispievajú k ochrane pôdy, efektívnejšiemu využívaniu prírodných zdrojov a znižovaniu výrobných nákladov.

Zdroj: https://www.uniag.sk/sk/aktualne-informacie/tohtorocna-zatva-vo-vpp-v-kolinanoch-neprevysila-ocakavania

Fotogaléria k článku:

Späť