Študijný odbor

Epidemiológia

Skupina:

zdravotníctvo

Podskupina:

lekárske vedy

Oblasť výskumu:

lekárske, farmaceutické a nelekárske zdravotnícke vedy

Anglický názov študijného odboru:

Epidemiology

PDF opisu


Stupne - popis

Študijný odbor EPIDEMIOLÓGIA sa podľa Sústavy študijných odborov študuje v treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.), a to

  • v internej forme štúdia v trvaní 3 rokov a v externej forme štúdia v trvaní 5 rokov.

Obsah študijného odboru - všeobecná časť

Epidemiológia ako základná medicínska disciplína študuje výskyt a rozloženie chorôb a so zdravím súvisiacich stavov, ako aj ich determinanty v definovaných populáciách a aplikuje výsledky týchto štúdií na kontrolu zdravotníckych problémov (chorôb) a tiež vyhodnocuje účinnosť realizovaných opatrení. Na štúdium používa základné metódy - pozorovanie, testovanie hypotéz, analytický výskum, experiment a surveillance (podľa J. M. Last: A Dictionary of Epidemiology, 3rd ed., 1995).

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Rozvinuté (priemyselné) ale aj rozvojové spoločnosti sú neustále konfrontované vysokým (hromadným) výskytom jednak chronických, tzv. civilizačných chorôb (najmä kardiovaskulárnych a nádorových ochorení, chronických chorôb dýchacích ciest, diabetu a ďalších, ako aj s výskytom infekčných chorôb, z ktorých mnohé sa po prvý raz zistili v ostatných 2-3 desaťročiach – tzv. objavujúce sa (emerging) nákazy (AIDS, hemoragické horúčky ebola, lassa, legionárska choroba, nový variant Creutzfeldtovej-Jakobovej choroby a iné, alebo sa začali opätovne vyskytovať vo zvýšenej miere – tzv. znovu sa objavujúce (reemerging) infekcie (syfilis, tuberkulóza, salmonelózy, chlamýdiové nákazy a ďalšie). V boji s nimi majú erudovaní epidemiológovia so svojím metodologickým arzenálom nezastupiteľné miesto.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Institut d´Epidemiologie, Université Bernard, Lyon, Francúzsko

London School of Hygiene and Tropical Medicine, Londýn, Anglicko

Präventive und Sozial Medizin, Heidelberg Universität, SRN

Epidemiology Program Office, Centers for Diseases Control and Prevention, Atlanta, USA

Laboratoire d´Epidemiologie Statistique et Informatique, Université de Bordeaux, Francúzsko

Katedra epidemiologii, 1. Medicinskij institut, Moskva, Ruská federácia

Department of Epidemiology and Preventive Medicine, University of Maryland, USA

Departement d´Epidémiologie, Faculté de Médicine, Université de Montréal, Kanada

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

Hygiena - lekársky odbor zameraný na prevenciu chorôb a  posilňovania zdravia obyvateľstva (Ľ. Ághová a kol., 1993).

Sociálne lekárstvo - zaoberá sa otázkami zdravia a chorobamiľudí vo vzťahu k ich správaniu sa v sociálnych skupinách (J. M. Last: A Dictionary of Epidemiology, 3rd ed., 1995).

Lekárska mikrobiológia  - zaoberá sa vlastnosťami infekčných agensov a ich produktov vo vzťahu k k človeku za fyziologických a patologických podmienok (Vestník Ministerstva zdravotníctva SR, 1993, roč. XXXXI., čiastka 1-3).

Epidemiológia úzko spolupracuje so všetkými klinickými odbormi v oblasti predchádzania vzniku infekčných a neinfekčných chorôb.

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti epidemiológie a je schopný stanoviť a charakterizovať aktuálne epidemiologické problémy týkajúce sa infekčných a chronických (civilizačných) chorôb).



Teoretické vedomosti - 3. stupeň)

Absolvent ovláda základy vedeckej práce: prácu s domácou a zahraničnou odbornou literatúrou vrátane elektronických informácií, formulovanie a overovanie pracovných hypotéz i s použitím matematicko-štatistickej analýzy, pri rešpektovaní etických a spoločenských požiadaviek na túto činnosť, formuláciu záverov a ich ústne i písomné zverejňovanie. Na základe vlastného bádania prináša (návrhy na) riešenie problémov na úseku epidemiológie chorôb.

Vymedzenie jadra znalosti (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)

Zdravotne, sociálne a ekonomicky závažné ochorenia infekčnej a  neinfekčnej povahy a stavy súvisiace so zdravím populácie (úrazy, suicídiá a pod.), príčiny a rizikové faktory ich výskytu v populácii, možnosti ovplyvnenia frekvencie ich výskytu.

Študijná časť

Teoretický fundament

Epidemiológia infekčných chorôb. Vývoj infekčných chorôb a ich pôvodcov. Pramene nákazy. Mechanizmus prenosu. Klasifikácia infekčných chorôb a základné charakteristiky ich hlavných skupín. Nemocničné nákazy. Všeobecné zásady boja s infekčnými chorobami. Špecifická profylaxia. Dekontaminácia.

Epidemiológia chronických (civilizačných) chorôb, najmä kardiovaskulárnych, nádorových ochorení, chronických chorôb dýchacích ciest, diabetu a ďalších. Expozícia a dávka. Expozícia a účinok na zdravie. Stanovenie expozície. Preventívne opatrenia.

Klinická epidemiológia. Definícia normality a  abnormality. Diagnostické testy. Efektívnosť liečby. Prevencia v klinickej praxi.

Metodologický aparát

Meranie zdravotného stavu populácie.

Metódy epidemiológie:

-          deskriptívna - opis výskytu a rozloženia epidemiologických javov (chorôb) s ohľadom na čas, miesto a charakteristiky osôb. Zber epidemiologicky významných údajov (pramene, spôsoby, princípy zostavovania dotazníkov),

-          analytická - formulácia pracovných hypotéz, ich testovanie v epidemiologických štúdiách (prierezových, prospektívnych, prípadov a kontrol),

-          experimentálna - experimenty s kontrolami, experimenty bez kontrol,

-          surveillance - na úrovni štátu, medzinárodná.

Vedecká časť

Výskum aktuálneho vedeckého problému v oblasti epidemiológie. Formulovanie problému. Výber a uplatnenie vhodných metodických postupov pri riešení problému. Etické a spoločenské aspekty riešeného problému. Spracovanie získaných výsledkov a ich vyhodnotenie. Formulácia záverov s ich eventuálnym výstupom v praxi. Ústna forma, písomná prezentácia výsledkov.

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a  2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce musí spĺňať kritérium, že študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.

História opisov

Späť