Študijný odbor

Analytická chémia

Skupina:

prírodné vedy

Podskupina:

vedy o neživej prírode

Oblasť výskumu:

chémia, chemická technológia a biotechnológie

Anglický názov študijného odboru:

Analytical Chemistry

PDF opisu


Stupne - popis

Študijný odbor ANALYTICKÁ CHÉMIA sa môže podľa Sústavy študijných odborov vydanej rozhodnutím Ministerstva školstva SR č. 2090/2002-sekr. zo dňa 16. decembra 2002 študovať v:

  • treťom stupni vysokoškolského štúdia (PhD.) so štandardnom dĺžkou študijných programov v dennej forme štúdia 3 roky (v externej forme 5 rokov).

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Analytická chémia je súčasťou trendu orientovaného na kontrolné systémy v rôznych oblastiach ľudskej spoločnosti. Úzko súvisí s potrebou experimentálneho získavania pravdivých a  relevantných informácií o chemických, biochemických a iných materiálových systémoch podľa definície jej obsahu prijatej WPAC FECS (Pracovná skupina pre analytickú chémiu Federácie európskych chemických spoločností) 5.9.1993: „Vyvíjať a aplikovať metódy, meracie prístroje a stratégie pre získavanie informácií o zložení a podstate látok v pozorovanej časti reality.“ Svojou činnosťou zasahuje, ovplyvňuje a reguluje prakticky všetky oblasti nášho života (zdravie, nové materiály a technológie, životné prostredie, normy, kontrola kvality a pod.). Pre štandardizáciu a zjednotenie jej výučby bolo prijaté tzv. Eurocurriculum on Analytical Chemistry (1993, WPAC FECS). Študijné programy vypracované na tomto základe uľahčia mobilitu študentov a vzájomné uznávanie študijných výsledkov medzi rôznymi univerzitami v rámci EU.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

Analytická chémia sa vyučuje na podstatnej časti univerzít v EU, U.S.A. a Japonsku. Ako príklad uvádzame niektoré z veľkého počtu  inštitúcií, na ktorých je študijný odbor Analytická chémia prioritným študijným odborom:

UK- Imperial College of Science, London  , Holandsko -    University Twente,  Dánsko – TU Denmark, Belgicko – University Antwerpen, Fínsko – Helsinki University of Technology, Francúzsko – University Orléans, University Claude Bernard Lyon, Nemecko -TU Mníchov, University Ulm, University Bochum, Freiberg University Technology and Mining , University Mainz, Švédsko – Stokholm University, University Uppsala, University Umea, University Lund, Švajčiarsko – ZFIT Zurich, ETH Zurich, University Geneva, Rakúsko – TU Wien,  Inst. Analytische Chemie University Wien, KFU Graz, University Leoben, Španielsko – University Cordoba,  Taliansko – Campus University Bari, Maďarsko – TU Budapest, Univerzita Pecs, Poľsko – Univesity Warsaw, University Toruň, Česko –  Karlova Univerzita Praha, Palackého Univerzita Olomouc,  Masarykova Univerzita Brno, Rusko – MGU Moscow.

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

-       Anorganická chémia – zameriava sa na syntézu anorganických látok a materiálov  a objasnenie ich štruktúry

-       Biochémia – zameriava sa na výskum a modelovanie biochemických procesov v živých organizmoch

-       Fyzikálna chémia – zameriava sa na teoretické objasňovanie modelov správania sa chemických sústav na podklade experimentálnych údajov a teoretických výpočtov

-       Organická chémia – zameriava sa na syntézu organických látok a materiálov, objasnenie ich štruktúry a biologickej aktivity

-       Jadrová chémia – zameriava sa na výskum a využitie rádioaktívnych látok a výskum vplyvu  rádioaktívneho žiarenia na chemické látky, metrológia jadrového žiarenia

-       Environmentálna chémia - zameriava sa na výskum a modelovanie  procesov v chemických systémoch životného prostredia

Všetky príbuzné odbory majú s odborom analytická chémia spoločnú teoretickú bázu, líšia sa však úzkym zameraním.

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia: 5

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Absolventi študijného odboru ANALYTICKÁ CHÉMIA sú spôsobilí vykonávať profesiu

-       Analytický chemik - Philosophiae doctor-PhD, ( PhD. ), vedecký pracovník alebo vysokoškolský učiteľ.

Analytický chemik (Philosophiae doctor-PhD.) je samostatný a tvorivý odborník v oblasti analytickej chémie, ovláda vedecké metódy chemického výskumu a vývoja analytických metód pre chemickú analýzu  s orientáciou napr. na vývoj analytických  prístrojov a zariadení  (napr.inštrumentácia separačných metód v mikromierke v rámci koncepcie lab-on-chip), návrh prostriedkov a postupov pre validáciu metód a pod. Obyčajne je špecializovaný užšie ako Mgr. so zameraním sa na také špecifické oblasti analytickej chémie ako sú problémovo orientované oblasti (štruktúrna analýza, analýza vysokočistých materiálov, stopová a ultrastopová analýza látok v komplexných multikomponentných vzorkách, špeciačná analýza, analýza chirálnych látok a pod.), aplikačne orientované oblasti (klinická analýza, environmentálna analýza, farmaceutická analýza a pod.) a metódovo orientované oblasti (separačné metódy, identifikačné a detekčné metódy, metódy štruktúrnej analýzy a pod.).

Absolvent ovláda vedecké metódy výskumu v oblasti analytickej chémie a vývoja analytických metód s orientáciou na aktuálne problémové okruhy. Je schopný cielene a s využitím moderných poznatkov a prostriedkov riešiť náročné problémy analýzy extrémne nízkych koncentrácií, alebo množstiev látok v komplexných matriciach, navrhovať a vyvíjať novú analytickú inštrumentáciu pre potreby analytickej chémie a uplatniť ju pri riešení požiadaviek spoločenskej praxe. Má všetky predpoklady vykonávať expertíznu a poradenskú činnosť v takých oblastiach spoločenskej praxe ako napríklad kontrola kvality, klinická analýza, legislatíva odpadového hospodárstva a pod.



Teoretické vedomosti

Absolvent odboru analytická chémia

-         vedecky báda a prináša vlastné riešenia problémov v oblasti analytickej  chémie a   chemickej analýzy,

-         má hlboké poznatky pre vývoj analytických metód a postupov, ako aj pre vývoj inštrumentácie analytickej chémie,

-         má schopnosť analytického a syntetického myslenia pre riešenie najnáročnejších problémov spoločenskej praxe riešiteľných prostriedkami a postupmi analytickej chémie

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent odboru analytická chémia si osvojí

-         zásady vedeckej práce, vedeckého formulovanie problému a väzby výskum – vývoj - aplikácia- interpretácia ,

-         etické a spoločenské stránky vedeckej práce,

-         prezentáciu a publikovanie výsledkov v oblasti analytickej chémie ako vedy  (Analytical Chemistry Science),

-         potrebné vedomosti pre rozvoj vedného a študijného odboru a zhodnotenie vlastného prínosu pre prax..

Vymedzenie jadra znalostí

Nosné témy jadra znalostí študijného odboru (3. stupeň)

Nosné témy jadra znalostí študijných programov 3. stupňa vysokoškolského štúdia sú viazané na  vedu o analytickej chémii  (Analytical Chemistry Science).

Jadro obsahuje len rámcové témy :

Teoretické základy analytickej chémie v kombinácii s jednou až dvomi témami z nasledujúceho súboru:

-           Atómová a molekulová spektroskopia

-           Elektroanalytická chémia

-           Chromatografické separačné metódy

-           Elektroseparačné metódy

-           Metodológia chemickej analýzy environmentálnych systémov a biologických systémov

-           Miniaturizované analytické systémy

-           Chemometria a metodika experimentu

Študijná časť:

Teoretický  fundament, metodologický aparát, špecializácia:

Študijná časť pozostáva z teoretických základov analytickej chémie v kombinácii s jednou až dvomi témami z uvedeného súboru.

Vedecká časť:

Zásady vedeckej práce, väzby výskum – aplikácia - interpretácia, vedecké formulovanie  problému,  etické a spoločenské stránky vedeckej práce, prezentácia a publikovanie výsledkov, rozvoj študijného odboru a prínos pre prax..

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce (záverečná práca) musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne získavať teoretické a praktické poznatky.

INDIKÁTORY ŠTUDIJNÉHO ODBORU

(1)     Študijné programy 3. stupňa vysokoškolského vzdelávania obsahujú pomer študijnej a vedeckej časti študijného programu 1:2.

(2)     Medziodborové štúdiá v kombinácii dvoch študijných odborov (§ 51 ods. 5) musia obsahovať v dostačujúcom rozsahu jadrá oboch študijných odborov a obe musia byť zastúpené približne rovnako. Aby sa toto dosiahlo, môže byť nevyhnutné navrhnúť študijný program s väčšou dĺžkou, než je štandardná dĺžka študijných programov v ľubovoľnom z oboch študijných odborov.

(3)     Študijné programy v kombinácii hlavného a vedľajšieho študijného odboru (§ 51 ods. 5) musia obsahovať úplné jadro hlavného študijného odboru a v primeranom rozsahu jadro vedľajšieho študijného odboru. Pri posudzovaní primeranosti rozsahu zastúpenia jadra vedľajšieho študijného odboru sa sleduje, či dostačuje na získanie ucelenej časti vzdelania v tomto odbore.

(4)     Špecifické prípady nastavenia iných indikátorov posudzuje Akreditačná komisia ako výnimočnú reláciu s Štruktúre študijných odborov mimo ISCED (International Standard of Classifícation of Education Documents)

História opisov

Späť