Študijný odbor

Religionistika

Skupina:

humanitné vedy a umenie

Podskupina:

humanitné vedy

Oblasť výskumu:

humanitné vedy

Anglický názov študijného odboru:

Comparative Religions, History of Religions

PDF opisu


Stupne - popis

  • 1. stupeň vysokoškolského štúdia (bakalársky, titul Bc.), dĺžka štúdia 3 roky,
  • 2. stupeň vysokoškolského štúdia (magisterský, titul Mgr.), dĺžka štúdia 2 roky,
  • 3. stupeň vysokoškolského štúdia (doktorandský, titul PhD.), dĺžka štúdia 3 roky.

Obsah študijného odboru - všeobecná časť

Absolventi študijného odboru RELIGIONISTIKA sú spôsobilí vykonávať podľa dosiahnutého stupňa nasledovné profesie:

1. stupeň:

-redakčná a vydavateľská činnosť v oblasti náboženskej literatúry i literatúry, venujúcej sa náboženstvám odborným či populárnym spôsobom,

-kultúrno-náboženské vzdelávacie inštitúcie na štátnej i lokálnej úrovni,

-kultúrno-náboženské programy, relácie a sekcie v masmédiách,

-štátna správa, odbory pre záležitosti cirkví a náboženských združení,

-poradenstvo pre vládne, politické a spoločenské inštitúcie,

-múzeá a správa náboženských predmetov i objektov.

2. stupeň:

-pedagogická práca pri výučbe religionistiky,

-vedeckovýskumná činnosť,

-riadiaca a konzultačná činnosť v kultúrno-náboženských a vzdelávacích inštitúciách na štátnej i lokálnej úrovni,

-riadiaca a poradenská činnosť v štátnej správe, odboroch pre záležitosti cirkví a náboženských združení.

3. stupeň:

-výučba na VŠ,

-vedecká práce v ústavoch a inštitúciách SAV,

-riadiaca a organizačná práca v štátnych a spoločenských ustanovizniach.

Zdôvodnenie potreby vzniku študijného odboru

Religionistika je štandardnou súčasťou univerzitných vedných odborov humanitného zamerania všade vo svete. Skúma náboženstvá sveta bez konfesionálnych predsudkov. Svojím zameraním posilňuje multikultúrne a multikonfesionálne povedomie. Okrem vedeckého skúmania náboženstiev a mytológií sveta, presadzuje vo všeobecnosti v súčasnosti veľmi aktuálne medzináboženské porozumenie.

Príklady podobných študijných odborov v zahraničí

-Veľká Británia - History of Religions, University of Oxford

-Nemecko - Religionswissenschaft, Marburg Universität

-Švédsko - Comparative Religions, University of Stockholm

-Poľsko - Religiologia, Jagelonská univerzita, Krakow

-Česká republika - Religionistika, Universita Karlova, Praha

Vymedzenie príbuzných študijných odborov a rozdielov medzi nimi

-         etnológia - prienikovou oblasťou výskumu je predovšetkým náboženský folklór, pričom etnológia skúma tento jav na základe svojich vlastných postupov a metód, zatiaľ čo religionistika uplatňuje špecifické teoretické hľadiská.

-         sociálna antropológia - obe disciplíny používajú v niektorých oblastiach rovnaké metódy výskumu, no predmet ich výskumu je rozdielny: zatiaľ čo sociálna antropológia skúma sociálne javy všeobecne, religionistika sa sústreďuje na tie sociálne javy, ktoré sa dajú chápať ako náboženské.

-         história - obe disciplíny používajú v niektorých oblastiach rovnaké metódy výskumu, no predmet ich výskumu je rozdielny: zatiaľ čo história skúma dejinné javy všeobecne, religionistika sa sústreďuje na tie z nich, ktoré sa dajú označiť za náboženské.

-         sociológia - predovšetkým v oblasti sociológie náboženstva má táto disciplína k religionistike blízko. Mimo túto oblasť má však odlišné ciele a metódy práce.

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis prvého stupňa

Absolvent študijného odboru RELIGIONISTIKA by mal zvládnuť teoretické základy religionistiky, jej históriu, metodológiu a pomocné disciplíny. Získať kvalitný prehľad o mytológiách a jednotlivých svetových náboženských systémoch, naučiť sa rozumieť ich špecifickým podmienkam vývoja i iným osobitostiam. Zachovať a rozvíjať základný metodologický predpoklad nezainteresovaného štúdia s chápaním a vysvetľovaním náboženstiev bez hodnotiacich hľadísk v konfesionálnej či teologickej rovine. Dôkladne si osvojiť súčasnú problematiku náboženstva a jeho funkcie v modernej spoločnosti, politické a sociálne aspekty náboženských hnutí a smerov s dôrazom najmä na islam, judaizmus a kresťanstvo. Získať prehľad o nových náboženských smeroch a ich pôsobení v súčasnosti.



Teoretické vedomosti

Absolvent študijného odboru RELIGIONISTIKA by si mal osvojiť základy práce s odbornou literatúrou, minimálne na úrovni orientácie v literatúre, zhromažďovaní a kompilovaní potrebných údajov. Zo špecifických odborových teoretických vedomostí je to predovšetkým orientácia v dejinách teoretických prístupov v rámci religionistiky ako vedy až po súčasnosť.

Absolvent študijného odboru RELIGIONISTIKA by mal byť presne schopný spätne identifikovať jednotlivé prístupy pri narábaní s odbornou literatúrou. K základnej vedomostnej výbave absolventa patrí tiež orientácia v prvotných a starovekých náboženských systémoch, znalosť európskych mytológií, orientácia v  tzv. veľkých monoteistických systémoch (kresťanstvo, judaizmus, islam), indiánskych náboženstvách Ameriky a Ázie a napokon i orientácia v súčasných náboženských smeroch a hnutiach.

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent študijného odboru REGILIONISTIKA by mal byť schopný pripraviť a uskutočniť konkrétny prieskum náboženského javu v konkrétnej komunite a aplikovať jeho výsledky v praxi. Musí vedieť zvládnuť jazyk a zvyklosti danej komunity, zúčastniť sa na jej každodennom živote i náboženských podujatiach, oboznámiť sa s príčinami prípadných náboženských konfliktov a podieľať sa na ich riešení. Je schopný samostatne analyzovať pramenné texty a archívne s nimi pracovať, vyhľadávať ich a vyhodnocovať.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Už na prvom stupni ide o rozvíjanie a podnecovanie samostatného myslenia, pestovanie paralelnosti prístupov pri skúmaní náboženských javov, skúmaných ako rovnocenných prejavov všeobecného prejavu ľudskej zbožnosti v rozličných časových a geografických celkoch. Absolvent zvládne pravidlá odbornej práce s literatúrou a správneho citovania. Tieto zručnosti by sa mohli zúročiť pri príprave odborných komentárov, článkov, pri príprave výstav, hodnotiacich prác, študijných programov atď.

Vymedzenie jadra znalostí

(a)Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

-dejiny a teória religionistiky

-prvotné a staroveké náboženské systémy

-svetové a európske mytológie

-geografia náboženstva

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 1. roku štúdia.

-náboženstvá Ázie a Ameriky

-islam

-judaizmus

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 2. roku štúdia.

-dejiny kresťanstva

-nové náboženské smery a hnutia

-záverečná práca

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 3/5 ECTS kreditov študijného programu 3. roku štúdia.

(b)Štátna skúška

-obhajoba záverečnej práce (abstrakt v anglickom jazyku)

-teórie, metódy a dejiny religionistiky

-dejiny svetových náboženstiev

Štandardná dĺžka denného štúdia: 2

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis druhého stupňa

Študent by mal zvládnuť základy konkrétnej religionistickej koncepcie, jej históriu, metodológiu a pomocné disciplíny. Získať rozširujúce a špecializované vedomosti o jednotlivých svetových náboženských systémoch. Zvládnuť jednotlivé modely prístupov k náboženstvu od psychológie, filozofie, sociológie, archeológie, ikonografie až po antropológiu náboženstva. Prehĺbiť a vedecky rozvinúť súčasnú problematiku náboženstva a jeho funkcie v modernej spoločnosti, politické a sociálne aspekty náboženských hnutí a smerov.

Získať podrobné znalosti o nových náboženských smeroch a o náboženskej situácii na Slovensku.



Teoretické vedomosti

Študent musí byť schopný presne identifikovať konkrétny teoretický prístup pri práci s odbornou a vedeckou literatúrou (pasívne teoretické zručnosti). Okrem toho sa od neho vyžaduje, aby bol schopný konkrétny prístup uplatniť na konkrétnom materiály či téme (aktívne teoretické zručnosti). Pri ústnych i písomných výstupoch sú študenti vedení k vytváraniu simulačných situácií, problémov a tém a následnému voleniu vhodných prístupov.

Praktické schopnosti a zručnosti

Absolvent 2. stupňa religionistiky by mal byť schopný:

-          pripraviť a uskutočniť komplexný dlhodobý terénny výskum náboženského javu v konkrétnej komunite a aplikovať jeho výsledky v praxi v podobe uceleného projektu a návrhu na riešenie,

-          vyhľadávať, archívne spracovávať a odborne analyzovať pramenné texty a vyvodzovať z nich syntetické závery s vedeckou validitou.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Študent je vedený k tomu, aby sa v určitej oblasti, ktorú si sám zvolí, ďalej špecializoval a vzdelával. Preto okrem uplatnenia všeobecného rozhľadu sa môže k určitým vybratým otázkam religiozity vyjadrovať špecializovane a s vyšším stupňom odbornosti. Dokáže písať odborné články a štúdie do odborných a vedeckých časopisov. Svoje teoretické vedomosti dokáže prezentovať v písomnej i ústnej forme pred laickou i odbornou verejnosťou.

Vymedzenie jadra znalostí

(a)  Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

-         psychológia náboženstva

-         filozofia náboženstva

-         sociológia náboženstva

-         antropológia náboženstva

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu 1. roku štúdia.

-         náboženská symbolika

-         cirkvi a náboženské združenia na Slovensku

-         diplomový seminár

Odporúča sa, aby tieto znalosti tvorili aspoň 1/2 ECTS kreditov študijného programu 2. roku štúdia.

(b)   Štátna skúška

-         obhajoba záverečnej práce (abstrakt v anglickom jazyku)

-         súčasné smery teórie religionistiky

-         dejiny a kultúra konkrétneho náboženstva

Štandardná dĺžka denného štúdia: 3

Štandardná dĺžka externého štúdia:

 

Obsah študijného odboru - opis tretieho stupňa

Študent 3. stupňa získava detailné znalosti z konkrétnej oblasti skúmania náboženských fenoménov. V tejto oblasti sa od neho očakáva zvládnutie doteraz publikovanej odbornej a vedeckej literatúry. Mal by byť schopný recenzovať uvedenú literatúru v odborných a vedeckých časopisoch.

Absolvent je schopný stanoviť si v tejto oblasti konkrétny špecifický problém. Jeho riešenie prezentuje v počas štúdia v písomných i ústnych výstupoch a to i formou účasti na konferenciách alebo formou publikovania odborných výstupov vo vedeckých a odborných časopisoch.



Teoretické vedomosti

Študent sa detailne orientuje v najnovších teoretických prístupoch a koncepciách. Dokáže tieto prístupy analyticky zhodnotiť, aplikovať, prípadne podrobiť ich vedeckej kritike. Je schopný pracovať interdisciplinárne, nakoľko sa orientuje aj v teórii a metodológii príbuzných vedeckých odborov a disciplín. Je schopný tvorivo tieto teoretické prístupy aplikovať na konkrétne náboženské fenomény, témy, a problémy.

Doplňujúce vedomosti, schopnosti a zručnosti

Absolvent je schopný podávať odborné informácie a špecializované konzultácie pre médiá. Je schopný byť kurátorom špecializovaných výstav, odborným garantom terénnych výskumov, zostavovateľom odborných dotazníkov, a pod.

Vymedzenie jadra znalostí

(a)  Nosné témy jadra znalostí študijného odboru

(b)  Študijná časť

Aktuálne problémy metodológie religionistiky, špeciálne výskumné témy z dejín náboženstiev, konkrétny výskum vybraných náboženských javov, problémy náboženských konfliktov a ich riešenia, náboženstvá v súčasných spoločnostiach.

(c)  Vedecká časť

Výskum aktuálneho problému v oblasti, zásady vedeckej práce, publikačná činnosť, pedagogická činnosť, účasť na konferenciách a seminároch, etické aspekty vedeckej práce v religionistike

Znalosti uvedené v jadre majú rozsah 1/3 v študijnej časti a 2/3 vo vedeckej časti. Dizertačná skúška a obhajoba dizertačnej práce musí spĺňať kritérium, aby študent preukázal schopnosť samostatne vedecky pracovať a zo svojej práce vyvodiť teoretické uzávery.

História opisov

Späť